katakombový kultúrny komplex
katakombový kultúrny komplex — skupina viacerých vzájomne blízkych kultúr, ktorých nositelia v závere eneolitu a v 1. pol. 2. tisícročia pred n. l. osídlili stepné a čiastočne lesostepné územie v juhových. Európe na časti územia dnešného Moldavska, Ukrajiny a Ruska tiahnuce sa od rieky Prut na západe po rieku Volga na východe a od str. toku rieky Don na severe až po Predkaukazsko na juhu. Pozostáva z piatich hlavných katakombových kultúr (od západu na východ: inhulská, dnepersko-azovská, stredodonská, donecká, ktorá zahŕňa aj bachmutskú kultúru, a predkaukazská, resp. manyčská). Celý katakombový kultúrny komplex je nazvaný podľa charakteristického znaku v kostrovom pohrebnom ríte – ukladania mŕtvych do katakombových hrobov s navŕšenou mohylou.
Katakombový hrob tvorili kolmá šachta (vchod) a bočný výklenok (vlastný hrob) slúžiaci na uloženie mŕtveho v skrčenej, neskôr aj vo vystretej polohe na podstielku z kameňa posypanú okrom. Milodary tvorili keramika, kovové, kamenné a kostené nástroje, zbrane, šperky a niekedy aj časti vozov a honosný inventár. Základom hospodárstva kmeňov sídliacich v oblasti katakombového kultúrneho komplexu bolo kočovné pastierstvo, menej poľnohospodárstvo, rozvinuté boli aj domáca ťažba medi a metalurgia. Obývali nížinné, výšinné a niekedy aj opevnené sídliská (ostrov Mala Chortycia na Dnepri v Záporoží). Ich materiálnu kultúru výrazne ovplyvňovala oblasť Kaukazu.