katafrakti

katafrakti [gr.] — v staroveku príslušníci jazdy ťažkoodencov vo vojskách Sarmatov, Partskej ríše a ríše Sásánovcov; do bojov nasadzovaní asi od 3. stor. pred n. l. Jazdca chránila na všetkých častiach tela masívna šupinová zbroj a prilba (gr. katafraktoi = úplne krytí), koňa čabraka s kovovými lamelami. Hlavnými zbraňami katafraktov boli kopija dlhá 3,5 m a dlhý meč. Katafrakti útočili v zomknutom tvare na strieľajúcich jazdiacich lučištníkov protivníka alebo v súčinnosti s ľahkou jazdou klusom na predné rady sformovanej pechoty. Katafraktov využívala od 1. stor. n. l. aj armáda Rímskej a neskôr aj Byzantskej ríše (tam považovaní za jazdeckú elitu).