Kašubi

Kašubi, vlastným menom Kaszëbi — autochtónna západoslovanská národnosť žijúca v sev. Poľsku (tam považovaná aj za etnografickú skupinu Poliakov) v Pomoranskom vojvodstve v regióne Kašubsko (kašubsky Kaszëbë, Kaszëbskô, poľsky Kaszuby; územný pás záp. od mesta Gdansk tiahnuci sa od Gdanskej zátoky na severe po obec Przechlewo na juhu); 228-tis. (2011). Mimo Poľska existujú väčšie komunity Kašubov v Nemecku a USA, menšie v Brazílii, Argentíne a Austrálii.

Kašubi sú považovaní za posledné zvyšky Pomoranov (jeden z kmeňov Pobaltských Slovanov), ktorí na začiatku 11. stor. pozdĺž juž. brehov Baltského mora vytvorili feudálny štát, ktorý sa v 2. pol. 12. stor. rozdelil na záp. (Západné Pomoransko) a vých. časť (Východné Pomoransko, známe aj ako Gdanské Pomoransko); → Pomoransko. Blízko príbuzným etnikom Kašubov boli Severní (Pomoranskí) Slovinci nazývaní aj Nadłebskí Kašubi, ktorí žili až do konca 2. svetovej vojny v ich susedstve v okolí jazier Gardno a Łebsko, po 2. svet. vojne bola väčšina z nich odsunutá do Nemecka (počas 2. svet. vojny bojovali na strane Nemcov). Počas historického vývoja mnoho Kašubov stratilo svoju kultúrnu identitu a podľahlo germanizácii alebo polonizácii (niekedy prirodzenej, inokedy vynútenej). Kašubi sa v minulosti zaoberali najmä poľnohospodárstvom a rybolovom, z tradičných remesiel čipkárstvom, šperkárstvom (výroba jantárových šperkov), výrobou keramiky a košikárstvom. Veriaci sú väčšinou rímski katolíci, v menšej miere protestanti. Hovoria kašubským jazykom. O sociálny, kultúrny a hospodársky rozvoj Kašubov sa usiluje organizácia Kašubsko-pomoranské združenie (Kaszëbskò-Pòmòrsczé Zrzeszenié, založená 1956 pôvodne ako Kašubské združenie, Kaszëbsczé Zrzeszenié) so sídlom v Gdansku.