káss

káss [arab.], množné č. kussás — v prvých storočiach šírenia islamu ľudový kazateľ, resp. rozprávač (arab. kassa = rozprávať, resp. kissa = rozprávanie). Kussás pôsobili popri kazateľoch (→ chatíb) v mešitách, ale aj na verejných priestranstvách a ponúkali menej spoľahlivé informácie o islamských výbojoch, rozprávania o prorokoch (kisas al-anbijá’) a biblické starozákonné legendy (isrá’íliját). O kussás a ich úlohách sa zmieňuje egyptský historik al-Makrízí (*1364, †1442) vo svojom diele Topografický a historický opis Egypta (al-Mavá’iz al-i’tibár bi-dhikr al-chitat va-l–áthár), kde spomína tzv. rozprávača pre elitu (káss al-chássa), ktorého zamestnával kalif Mu’ávija I. a ktorého úlohou bolo po raňajšej modlitbe vzývať Boha, modliť sa za Mohameda, dovolávať sa požehnania pre kalifa i pre jeho krajinu a preklínať nepriateľov i neveriacich, a tzv. rozprávača pre verejnosť (káss al-’ámma), ktorý rozprával zhromaždeným ľuďom. Keď islamskí náboženskí učenci dosiahli istú zhodu v tom, čo je v týchto príbehoch pravdivé a čo vymyslené, začala voči kussás narastať spoločenská nevraživosť. V 11. stor. boli (spolu so žobrákmi a s pouličnými umelcami, s ktorými súperili o lokality) na okraji spoločnosti.