Kašgar

Kašgar, čín. Kcha-š’, Kashi — mesto v severozápadnej Číne v autonómnej oblasti Sin-ťiang v Tarimskej panve na západnom okraji púšte Taklamakan na rieke Kašgardarja; 354-tis. obyvateľov (2012). Mesto predstavuje významné kultúrne, náboženské (islamské) a obchodné centrum. Na povestných nedeľných trhoch sa predávajú poľnohospodárske produkty z úrodných oblastí, domáce zvieratá a remeselnícke výrobky (hodvábne látky, koberce, výrobky z medi a dreva). Mesto je od roku 2010 špeciálnou ekonomickou zónou (jediná v západnej časti Číny). Z priemyselných odvetví je zastúpený strojársky, textilný, chemický, cementársky, kožiarsky, papiernický, potravinársky, energetický (hydroelektráreň) priemysel. Kašgar je dôležitou dopravnou križovatkou s cestným uzlom na historickej Hodvábnej ceste s cestným spojením s Pakistanom (konečný bod Karakoramskej diaľnice začínajúcej sa v mesta Abbottábád v severozápadnej časti Pakistanu, dĺžka 1 300 km) a s Kirgizskom. Má najzápadnejšie ležiacu železničnú stanicu Číny a letisko (2. najväčšie letisko Si-ťiangu).

Od 1. stor. pred n. l. (obdobie dynastie Chan) Kašgar predstavoval jednu z dôležitých oáz na Hodvábnej ceste. Od roku 73 pred n. l. bol pod kontrolou čínskych úradov, v 1. – 3. stor. n. l. pod vplyvom Kušánskej ríše, v 6. – 8. stor. o tento región súperila čínska dynastia Tchang s Turkickým kaganátom. V rokoch 940 – 1042 bolo jedným z hlavných centier Karachánovského štátu a 1130 – 1211 hlavným mestom jeho východnej časti. V 13. – 14. stor. podliehalo mongolským vládcom, koncom 14. stor. bolo dobyté Timúrom, neskôr oblasť spravovali lokálni moslimskí vládcovia. V roku 1759 sa tam rozšíril vplyv čínsko-mandžuskej dynastie Čching. Kašgar sa stal centrom viacerých protičchinských moslimských povstaní, najvýznamnejšie viedol Jakúb Beg (*okolo 1820, †1877), ktorý 1867 vyhlásil nezávislosť Kašgarska, 1877 ho však porazila čínska cisárska armáda. V rokoch 1933 – 34 mesto predstavovalo centrum ujgurskej a islamskej Východoturkestanskej republiky, ktorej predstavitelia sa pokúsili vytvoriť v Sin-ťiangu nezávislý režim a vymaniť sa z politického vplyvu Čínskej republiky.

V roku 2009 bola čínskou vládou vypracovaná tzv. reforma nebezpečných kašgarských domov. Tá nariaďovala demoláciu pôvodných tehlových budov v historickom centre Kašgaru v záujme bezpečnosti pri opakovaných zemetraseniach. Do roku 2018 bolo centrum mesta nanovo vybudované v ujgurskom štýle s islamskou architektúrou. Kritici túto reformu označujú za kultúrnu genocídu páchanú na Ujguroch.

Stavebné pamiatky: mešita Id Kah (okolo polovice 15. stor., najväčšia mešita v Číne), v blízkosti mesta mauzóleum Chódžu Afáka (polovica 17. stor.) a i.