Kasamanka

Text hesla

Kasamanka, fr. Casamance, port. Casamança — územie v juž. časti Senegalu (regióny Kolda, Sédhiou a Ziguinchor) obývané prevažne etnickou skupinou Ďolov (Diolov); rozloha 28 350 km2, 1 791-tis. obyv. (2011). Na severe susedí s Gambiou, na juhu s Guineou-Bissau.

Krajina bola dlho pod vplyvom Portugalčanov (objavená 1445 portugalským moreplavcom Dinisom Diasom, aj Diaz, *pred 1442; †po 1446), 1886 obsadená Francúzskom. R. 1942 na území Kasamanky vypuklo veľké povstanie proti francúzskej koloniálnej správe, ktorú viedla Aline Sitoé Diattová (Diatta, *asi 1910 alebo 1920, †1944). Po získaní nezávislosti Senegalu (1960) sa Kasamanka stala jeho súčasťou pod podmienkou, že po dvadsaťročnom prechodnom období získa právo na oddelenie sa (dôvody boli tak etnické, ako aj jazykové a náboženské), čo nebolo senegalskou vládou dodržané. R. 1982 preto vypukli v regióne nepokoje s cieľom vytvoriť samostatný štát s hlavným mestom Bignona, ktoré viedlo Hnutie demokratických síl Kasamanky (Mouvement des forces démocratiques de Casamance, MFDC) na čele s rímskokatolíckym kňazom a politikom Augustinom Diamacounom Senghorom (*1928, †2007). R. 1994 senegalská vláda rebéliu vojensky potlačila, menšie konflikty však aj napriek uzatvoreniu mierovej zmluvy (2004) pretrvávajú až do súčasnosti (→ Senegal, Dejiny).

Zverejnené v marci 2017.

Kasamanka [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kasamanka