kaša

Text hesla

kaša

1. obvykle husté varené jedlo pripravené zvyčajne uvarením múky alebo iných sypkých potravín vo vode alebo v mlieku. Patrí k najstarším druhom jedál. Najrozšírenejšie sú obilninové kaše z celého, drveného alebo z mletého obilného zrna. K najstarším na Slovensku patrili kaša z prosa a z pšenice špaldovej (tenkeľa) a kaša z naklíčeného obilia upravovaná ďalej pečením (kalkýš). Rozšírené boli kaše z pohánky (pohánková kaša; v 1. pol. 20. stor. začala zo stravy ustupovať), ďalej kaša z jačmenných krúp (krúpová kaša, jačmenná kaša), v 20. stor. najmä kaša zo pšeničnej krupice (krupicová kaša, grísová kaša alebo grís), z ovsených vločiek (ovsená kaša), kukuričnej múky a ryže. K tradičným a všeobecne rozšíreným patrila aj kaša pripravovaná zo zemiakov (zo zemiakov a z mlieka, najčastejšie sa zahusťovala múkou), strukovín (napr. hrachová, fazuľová a cícerová kaša) a zo sušeného ovocia (pripravovala sa v ovocinárskych oblastiach). Príprava niektorých druhov obilninovej alebo strukovinovej kaše pretrvala na Slovensku do súčasnosti. Osobitným druhom je zakáľačková (zabíjačková alebo žobrácka) kaša, ktorá sa na Slovensku pripravuje v období zakáľačiek a jej zloženie je dané regionálnymi zvyklosťami (obvykle obsahuje krv, príp. aj mäso z hlavy prasaťa, krúpy a koreniny).

Obilninová kaša bola v minulosti súčasťou každodennej i obradovej stravy (považovala sa za symbol hojnosti), často sa podávala na svadobnej hostine ako hlavný alebo ako posledný chod (v niektorých oblastiach sa názvom kaša označovala celá svadobná hostina). Jej dávnu tradíciu v slovenskej ľudovej kultúre dokazujú aj časté zmienky v rozprávkach, piesňach, prísloviach a porekadlách;

2. redšia rozmočená hmota (snehová, cementová a i.).

Zverejnené v marci 2017.

Kaša [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-14 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kasa-0