Kars

Kars — mesto v severovýchodnom Turecku na rieke Kars (prítok Araksu) asi 45 km západne od hranice s Arménskom a 65 km južne od hranice s Gruzínskom na náhornej plošine Kars vo výške 1 768 m n. m., administratívne stredisko provincie (ilu) Kars; 88-tis. obyvateľov (2019). Mesto má rozvinutý potravinársky, textilný (výroba kobercov), cementársky priemysel. Predstavuje obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (chov dobytka mliečneho typu). Je dopravnou križovatkou na železničnej trati Kars – Tbilisi – Baku spájajúcej krajinu s územím Gruzínska a Azerbajdžanu, má diaľničné spojenie s mestom Erzurum, 6 km od centra leží letisko s pravidelnými spojeniami do Ankary a Istanbulu.

Najstaršie dejiny mesta sú nejasné, pravdepodobne od staroveku bolo sídlom lokálnej arménskej dynastie ovládajúcej územie nazývané Vanand, ktoré malo vlastnú dynastiu arménskych vládcov. V 2. polovici 9. stor. sa stalo súčasťou arménskeho kráľovstva Bagratovcov (928 – 961 hlavné mesto), po 963 opäť hlavné mesto lokálneho arménskeho kráľovstva Vanand. V roku 1064 dobyté tureckými Seldžukovcami, 1206 – 07 Gruzíncami a včlenené do ich kráľovstva. V 30. rokoch 13. stor. opäť pod nadvládou Turkov, 1386/87 dobyté vojskami Timúra, 1534 osmanskými Turkami a včlenené do Osmanskej ríše, 1828 a 1855 (počas krymskej vojny) dobyté Rusmi. Po rusko-tureckej vojne 1877 – 78 pripojené k Rusku, 1918 nakrátko súčasť Turecka, 1919 samostatnej Arménskej republiky (hlavné mesto provincie Vanand). V roku 1920 po napadnutí Arménska dobyté Tureckom a 1921 k nemu definitívne pripojené.

Stavebné pamiatky: arménsky Chrám sv. apoštolov (930 – 937, v 2. polovici 11. stor. premenený na mešitu, od 1964 múzeum, od 90. rokov 20. stor. mešita; významná pamiatka arménskej architektúry, centrála so štyrmi apsidami zaklenutá kupolou na vysokom tambure, ktorého vonkajšie steny sú zdobené slepými arkádami a postavami 12 apoštolov), ruiny citadely (založená v 2. polovici 12. stor. na mieste staršej pevnosti, deštruovaná 1386, úplne prestavaná a opevnená 1579, deštruovaná 1606, rekonštruovaná v 17. stor., deštruovaná v 2. polovici 19. stor.), viaceré pamiatky osmanskej architektúry 16. – 19. stor. (napr. súkromné rezidencie, mešity, kúpele, kamenný most).

V meste má sídlo archeologické múzeum a univerzita.