Karpenko-Karyj, Ivan

Text hesla

Karpenko-Karyj, Ivan, vlastným menom Ivan Karpovyč Tobilevyč, 29. 9. 1845 Arsenivka, Kirovohradská oblasť – 15. 9. 1907 Berlín, pochovaný v rodinnej usadlosti Nadija, Kirovohradská oblasť — ukrajinský spisovateľ, dramatik a herec. Pôsobil ako úradník, 1865 sa presťahoval do Jelizavetgradu (dnes Kirovohrad), kde pôsobil v amatérskej divadelnej skupine a publikoval literárnokritické články. R. 1883 vstúpil do divadelného súboru M. Staryckého, 1884 bol pre spoluprácu s členmi ukrajinského národného hnutia poslaný do vyhnanstva v Novočerkassku. Od 1888 pôsobil ako herec a režisér v divadelných súboroch svojich bratov Mykolu Sadovského (vlastným menom Mykola Karpovyč Tobilevyč, *1856, †1933) a Panasa Saksahanského (vlastným menom Panas Karpovyč Tobilevyč, *1859, †1940), 1900 založil vlastnú divadelnú spoločnosť.

Karpenko-Karyj bol všestrannou umeleckou osobnosťou, je považovaný za zakladateľskú osobnosť moderného ukrajinského divadla. V divadelných hrách upustil od dobového sentimentálno-etnografického a melodramatického prístupu zobrazenia skutočnosti a sústredil sa na psychologické portréty postáv a vývin ich charakterov, sociálnych vzťahov a konfliktov, zachytil aj vplyv ruskej koloniálnej politiky na ukrajinskú spoločnosť. Autor komédií Panskí prisluhovači (Pidpanky, 1883), Pastier (Čaban, 1883; neskôr známa pod názvom Nádenník, Burlaka, 1883), Múdry a hlupák (Rozumnyj i dureň, 1885), Martin Boruľa (Martyn Boruľa, 1886; slov. 1956), Stotisíc (Sto tysiač, 1890; slov. 1955), Povozníci (Čumaky, 1897) a Gazda (Chaziajin, 1900), drám Nádenníčka (Najmyčka, 1885), Nešťastná (Beztalanna, 1886; slov. 1958) a Zhon (Sujeta, 1903, aj názov Márnosť) a historických hier Debnárova dcéra (Bondarivna, 1884) a Sava Čalyj (1899).

Viaceré jeho hry (napr. Stotisíc, Nešťastná, Martin Boruľa a Márnosť) boli uvedené aj na Slovensku, najmä v Činohre Ukrajinského národného divadla (dnes Divadlo A. Duchnoviča) v Prešove. Podľa Karpenka-Karého je nazvaná Kyjevská národná univerzita divadla, filmu a televízie I. Karpenka-Karého (bývalý Kyjevský štátny inštitút divadelného umenia Karpenka-Karého).

Text hesla

Karpenko-Karyj, Ivan, vlastným menom Ivan Karpovyč Tobilevyč, 29. 9. 1845 Arsenivka, Kirovohradská oblasť – 15. 9. 1907 Berlín, pochovaný v rodinnej usadlosti Nadija, Kirovohradská oblasť — ukrajinský spisovateľ, dramatik a herec. Pôsobil ako úradník, 1865 sa presťahoval do Jelizavetgradu (dnes Kirovohrad), kde pôsobil v amatérskej divadelnej skupine a publikoval literárnokritické články. R. 1883 vstúpil do divadelného súboru M. Staryckého, 1884 bol pre spoluprácu s členmi ukrajinského národného hnutia poslaný do vyhnanstva v Novočerkassku. Od 1888 pôsobil ako herec a režisér v divadelných súboroch svojich bratov Mykolu Sadovského (vlastným menom Mykola Karpovyč Tobilevyč, *1856, †1933) a Panasa Saksahanského (vlastným menom Panas Karpovyč Tobilevyč, *1859, †1940), 1900 založil vlastnú divadelnú spoločnosť.

Karpenko-Karyj bol všestrannou umeleckou osobnosťou, je považovaný za zakladateľskú osobnosť moderného ukrajinského divadla. V divadelných hrách upustil od dobového sentimentálno-etnografického a melodramatického prístupu zobrazenia skutočnosti a sústredil sa na psychologické portréty postáv a vývin ich charakterov, sociálnych vzťahov a konfliktov, zachytil aj vplyv ruskej koloniálnej politiky na ukrajinskú spoločnosť. Autor komédií Panskí prisluhovači (Pidpanky, 1883), Pastier (Čaban, 1883; neskôr známa pod názvom Nádenník, Burlaka, 1883), Múdry a hlupák (Rozumnyj i dureň, 1885), Martin Boruľa (Martyn Boruľa, 1886; slov. 1956), Stotisíc (Sto tysiač, 1890; slov. 1955), Povozníci (Čumaky, 1897) a Gazda (Chaziajin, 1900), drám Nádenníčka (Najmyčka, 1885), Nešťastná (Beztalanna, 1886; slov. 1958) a Zhon (Sujeta, 1903, aj názov Márnosť) a historických hier Debnárova dcéra (Bondarivna, 1884) a Sava Čalyj (1899).

Viaceré jeho hry (napr. Stotisíc, Nešťastná, Martin Boruľa a Márnosť) boli uvedené aj na Slovensku, najmä v Činohre Ukrajinského národného divadla (dnes Divadlo A. Duchnoviča) v Prešove. Podľa Karpenka-Karého je nazvaná Kyjevská národná univerzita divadla, filmu a televízie I. Karpenka-Karého (bývalý Kyjevský štátny inštitút divadelného umenia Karpenka-Karého).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Karpenko-Karyj, Ivan [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-09-19]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karpenko-karyj-ivan