Karol II.

Popis ilustrácie

Karol II., rumunský kráľ

Text hesla

Karol II., aj Carol, 15. 10. 1893 Sinaia – 4. 4. 1953 Estoril, Portugalsko, pochovaný v Curtea de Argeş — rumunský kráľ (1930 – 40) z dynastie Hohenzollernovcov-Sigmaringenovcov, syn Ferdinanda I., otec Michala I. Od mladosti bol považovaný za veľmi problémového, pre neusporiadaný súkromný život nebol obľúbený. R. 1918 uzatvoril morganatický sobáš s Ioanou (Zizi) Lambrinovou (*1898, †1953), ktorý bol o rok úradne anulovaný. R. 1921 bol donútený oženiť sa s gréckou princeznou Helenou (*1896, †1982), s ktorou mal jediného legitímneho potomka (rozviedli sa 1928). Väčšinou sa zdržiaval v zahraničí, pre nelegitímny pomer s dcérou vidieckeho lekárnika Elenou Lupescuovou (vlastným menom Magda Wolff) sa 1926 vzdal nároku na trón a žil v Paríži. R. 1930 bol po návrate vyhlásený parlamentom za kráľa. Pokúsil sa nastoliť tzv. kráľovskú diktatúru, rozpustil parlament, čím chcel čeliť rastúcemu vplyvu fašistickej organizácie Železné gardy. Na začiatku 2. svet. vojny prišlo Rumunsko o podstatnú časť územia a Karol po obsadení rumunských ropných polí (8. 10. 1940) nemeckými jednotkami abdikoval v prospech svojho syna; do smrti žil v exile. R. 2003 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Rumunska.

Zverejnené v marci 2017.

Karol II. [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karol-ii-2