Karnobat

Karnobat — mesto vo vých. časti Bulharska v adminisratívnej oblasti Burgas 50 km od Burgasu; 18-tis. obyvateľov (2013). Priemysel potravinársky, kovoobrábací. Stredisko úrodnej poľnohospodárskej oblasti; tradičný chov oviec s vysokou kvalitou vlny. Dopravná križovatka.

Prvýkrát písomne doložené 1153 arabským geografom al-Idrísím, jeho územie však bolo osídlené už v neolite. Po vzniku Bulharskej ríše (681) bola oblasť pre svoje strategické postavenie miestom bojov s byzantskými vojskami, ktoré tam v 7. – 11. stor. postavili pevnosť Markeli (asi 7,5 km na západ od Karnobatu; do 2. pol. 8. stor. aj sídlo biskupstva, od 811 bulharská vojenská pevnosť); odohrali sa pri nej dve bitky medzi bulharskými a byzantskými vojskami (756 zvíťazili byzantské vojská; 792 bulharské). R. 1371 sa Karnobat dostal pod nadvládu Osmanskej ríše, počas tureckej nadvlády (1371 – 1878) predstavoval administratívne, ekonomické a obchodné centrum s tradičným výročným trhom; uvádza sa pod rôznymi názvami (Karinovasa, Karinabad, Karnovo a i.), 1762 prvýkrát pod dnešným názvom. Zač. 19. stor. významné centrum bulharského národného obrodenia a vzdelanosti, 1862 tam bolo založené kresťanské vzdelávacie centrum Razvitie (ako jedno z prvých v juhových. Bulharsku) a 1864 škola. Počas rusko-tureckej vojny (1877 – 78) utrpelo značné škody, po oslobodení spod tureckej nadvlády (1878) tam prebehli sociálne a ekonomické reformy a nastal rozvoj. R. 1953 – 62 názov Poľanovgrad.

Stavebné pamiatky: verejné turecké kúpele (15. stor.), Čierna mešita (1821), Chrám sv. Jána Evanjelistu (1838, prestavaný 1878), hodinová veža (1874), múzeum (1921). Neďaleko Karnobatu pozostatky stredovekej pevnosti Markeli (7. – 11. stor.; zvyšky chrámov a hradieb, od 1986 systematický archeologický výskum).