Karmir Blur

Karmir Blur — archeologická lokalita v Arménsku v blízkosti Jerevanu na svahoch rovnomenného pahorka (Karmin Blur = arménsky Červený vŕšok). V 7. – 6. stor. pred n. l. tam jestvovala najvýznamnejšia pevnosť Urartskej ríše Teišebaini (aj Tejšebaini, Tešeba; podľa urartského boha búrky a vojny Teišebu), ktorú podľa klinopisných nápisov 673 pred n. l. založil urartský kráľ Rusa II. Pozostávala z citadely postavenej na skalnom výbežku nad riekou Razdan (prítok rieky Araks), pod ktorou vzniklo mestské sídlisko s rozlohou okolo 40 ha, v juž. časti s vinohradmi. Do citadely (rozloha 4 ha) opevnenej mohutnými hradbami sa vchádzalo dvoma bránami. Budovy boli postavené z nepálených tehál na kamenných sokloch vysokých okolo 1 m. Mali niekoľko poschodí a obsahovali úzke, niekedy veľmi dlhé miestnosti pravouhlého pôdorysu s plochými drevenými stropmi, v niektorých sa našli zvyšky polychrómovaných omietok. Viaceré miestnosti na prízemí slúžili ako zásobárne, v niektorých sa zachovalo množstvo obrovských keramických zásobníc na tekutiny a obilie. Pevnosť bola deštruovaná medzi 640 – 585 pred n. l. (pravdepodobne zanikla pri útoku Skýtov 590 pred n. l.).

Lokalita bola objavená 1936, od 1939 tam prebiehal archeologický výskum sovietskych archeológov. Počas výskumu bolo v ruinách citadely objavených množstvo artefaktov, najmä bronzová výzbroj s nápismi s menami urartských kráľov, časti vozov, bronzové nádoby a misky, zvyšky látok, 4 unikátne drevené sošky bojovníkov, zlaté šperky a pečate, ako aj aj množstvo predmetov, ktoré dokladajú čulý obchod s Egyptom, Iránom a so Stredomorím.