Karłowicz, Mieczysław
Mieczysław Karłowicz
Karłowicz [-vič], Mieczysław, 11. 12. 1876 Wiśniew, Mazovské vojvodstvo – 8. 2. 1909 Zakopané — poľský hudobný skladateľ a dirigent. R. 1890 – 95 študoval kompozíciu na konzervatóriu vo Varšave a 1895 – 1901 v Berlíne a 1906 – 07 dirigovanie u A. Nikischa v Lipsku. R. 1904 založil a viedol sláčikový orchester pri Varšavskej hudobnej spoločnosti, súčasne dirigoval svoje diela v Berlíne, vo Viedni a Varšave. R. 1906 sa stal členom skupiny Mladé Poľsko, od 1907 žil v Zakopanom, jeden z priekopníkov vysokohorskej turistiky v Tatrách (zahynul pri zosuve lavíny).
Popri K. Szymanowskom patrí k najvýznamnejším poľským skladateľom začiatku 20. stor. Autor prvej poľskej programovej symfónie Obrodenie (Odrodzenie, 1902) i symfonických básní Litovská rapsódia (Rapsodia litewska, 1906) s prvkami litovsko-bieloruského folklóru, Stanisław a Anna Oświecimowci (Stanisław i Anna Oświecimowie, 1907), ktorá spolu s trilógiou Starobylé piesne (Odwieczne pieśni, 1906) nadväzuje na dielo R. Straussa a i. K najčastejšie uvádzaným Karłowiczovým skladbám patria piesne z jeho ranej tvorby (okolo 25), ktoré skomponoval na texty básní K. Tetmajera-Przerwu, a Koncert pre husle a orchester A dur (1902).