Karlovský, Žigmund

Text hesla

Karlovský, Žigmund, aj Carlowszky, 5. 12. 1772 Prešov – 6. 12. 1821 Košice — slovenský filozof, syn Jána Karlovského. Študoval na evanjelickom kolégiu v Prešove, na univerzite v Tübingene a od 1817 právo v Pešti (dnes Budapešť). R. 1795 – 1803 učiteľ a konrektor, 1803 – 17 profesor filozofie na evanjelickom kolégiu v Prešove, po štúdiách práva pôsobil v Košiciach.

Významný predstaviteľ osvietenstva na Slovensku. Vo filozofii vychádzal z Kantovho kriticizmu a empirizmu, mal však k nim kritický vzťah. Podľa Karlovského je skúsenosť poznatok získaný zmyslami, kompetencia poznávať pravdu je vyhradená rozumu. Pri overovaní pravdivosti poznatkov odporúčal descartovskú skepsu a princíp praxe podľa F. Bacona. V súlade s I. Kantom oddeľoval formu od obsahu, na rozdiel od neho však tvrdil, že zmysly verne odrážajú skutočnosť a pravdivosť zmyslového obrazu overuje prax. Pravdu delil na formálnu a materiálnu, pričom materiálnu definoval ako zhodu poznania s poznávanou vecou. Hľadanie pravdy si podľa neho vyžaduje kritický prístup, upozorňoval však aj na to, že i prehnaná kritickosť (rovnako ako nekritickosť), môže viesť k diktátorstvu, dogmatizmu a skepticizmu. Písal učebnice, príležitostné verše a reči. Dielo: Cum Franciscus II. (1805), Prosodia Latina (1806), Joannam Roth... Josephi Teleki... conjugis dignitate... (1815), Logika (Logica, 1815).

Zverejnené v marci 2017.

Karlovský, Žigmund [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karlovsky-zigmund