Karl Alexander von Lothringen
Karl Alexander von Lothringen [fon lotrin-], slov. Karol Alexander Lotrinský, 12. 12. 1712 Lunéville – 4. 7. 1780 zámok Tervuren (pri Bruseli) — rakúsky poľný maršal a miestodržiteľ v službách Habsburgovcov, mladší brat cisára Františka I. Štefana. Do Viedne prišiel 1736 po bratovom sobáši s korunnou princeznou Máriou Teréziou, úspešne sa zúčastnil vojny s Turkami (1737 – 38) a 1740 bol vymenovaný za poľného maršala. Vo vojne o rakúske dedičstvo (1740 – 48) porazil Bavorov, počas sedemročnej vojny (1756 – 63), naopak, podľahol Prusom a bol zbavený vrchného velenia armády. R. 1744 sa oženil s Máriou Annou, mladšou sestrou Márie Terézie, a stal sa miestodržiteľom Rakúskeho Nizozemska. Ako miestodržiteľ zavádzal osvietenské reformy a snažil sa udržať osobitné postavenie krajiny v rámci habsburskej monarchie. R. 1761 bol zvolený za veľmajstra Rádu nemeckých rytierov, ktorý sa mu podarilo finančne ozdraviť.
Karl Alexander von Lothringen [fon lotrin-], slov. Karol Alexander Lotrinský, 12. 12. 1712 Lunéville – 4. 7. 1780 zámok Tervuren (pri Bruseli) — rakúsky poľný maršal a miestodržiteľ v službách Habsburgovcov, mladší brat cisára Františka I. Štefana. Do Viedne prišiel 1736 po bratovom sobáši s korunnou princeznou Máriou Teréziou, úspešne sa zúčastnil vojny s Turkami (1737 – 38) a 1740 bol vymenovaný za poľného maršala. Vo vojne o rakúske dedičstvo (1740 – 48) porazil Bavorov, počas sedemročnej vojny (1756 – 63), naopak, podľahol Prusom a bol zbavený vrchného velenia armády. R. 1744 sa oženil s Máriou Annou, mladšou sestrou Márie Terézie, a stal sa miestodržiteľom Rakúskeho Nizozemska. Ako miestodržiteľ zavádzal osvietenské reformy a snažil sa udržať osobitné postavenie krajiny v rámci habsburskej monarchie. R. 1761 bol zvolený za veľmajstra Rádu nemeckých rytierov, ktorý sa mu podarilo finančne ozdraviť.