Karkavitsas, Andreas

Karkavitsas [-cas], Andreas, 1865 Lechena – 24. 10. 1922 Amarussion, dnes Marusi — novogrécky spisovateľ. R. 1888 absolvoval štúdium medicíny na univerzite v Aténach. Pôsobil ako vojenský lekár, spoznal život chudobných vrstiev, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe. Pôvodne písal v archaizujúcom literárnom jazyku kathareuse (poviedka z roľníckeho a malomeštiackeho prostredia Noví bohovia, I nei thei, 1892), neskôr pod vplyvom J. Psycharisa prešiel k ľudovému jazyku dimotiki.

Jeden z významnejších predstaviteľov realistickej prózy na prelome 19. a 20. stor. Niektoré jeho poviedky pripomínajú štýlom tvorbu N. V. Gogoľa, E. A. Poea a E. T. A. Hoffmanna. Úspešné boli jeho príbehy z dedinského a námorníckeho života. V novele Žobrák (O zitianos, 1897) zachytil chudobné pomery obyvateľov obce Kravora (blízko Larisy), v zbierke poviedok Príbehy lodnej provy (Ta loja tis ploris, 1899) naturalistickým i poetickým štýlom opísal život námorníkov a rybárov, v románe Archeológ (Archeologos, 1904) kritizoval prílišné uctievanie antického Grécka (Parthenónu, Perikla a i.) a vyzdvihol slávu Byzancie. Ďalšie diela: Poviedky (Diijimata, 1892), Driečna dievčina (Lyjeri, 1896), Staré lásky (Palies agapes, 1900), Poviedky o našich junákoch (Diijimata ja ta palikaria mas, 1922) a i.