Karin, Michal

Karin, Michal, vlastným menom Knechtsberger, 30. 3. 1908 Bratislava – 27. 11. 1988 tamže — slovenský klavirista, pedagóg, dirigent a skladateľ. Základy hudobného vzdelania získal 1913 – 20 o. i. u A. Albrechta na Mestskej hudobnej škole v Bratislave. R. 1923 – 24 študoval klavírnu hru na Akadémii pre hudbu a dramatické umenie vo Viedni a 1924 – 28 u F. Kafendu na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. R. 1930 si doplnil vzdelanie na majstrovskej škole viedenského konzervatória. R. 1929 – 32 pôsobil ako klavirista v živom vysielaní rozhlasovej spoločnosti Radiojournal v Ostrave, v divadelnej sezóne 1932/33 ako korepetítor Opery SND v Bratislave, 1935 – 38 ako klavirista v hudobnom vysielaní Československého rozhlasu v Brne a od 1938 v Slovenskom rozhlase v Bratislave, kde 1939 – 45 aj dirigoval rozhlasový symfonický i salónny orchester. R. 1940 založil v spolupráci s T. Gašparkom Bratislavské komorné združenie, od 1950 koncertný majster-sólista Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave, 1953 – 73 sólista Slovenskej filharmónie a člen Klavírneho tria sólistov Slovenskej filharmónie. Súčasne 1951 – 63 vyučoval hru na klavíri na konzervatóriu a 1952 – 57 a 1970 – 73 na VŠMU v Bratislave.

Jeho dlhoročná umelecká činnosť sa spájala s rozkvetom slovenského profesionálneho reprodukčného umenia a jeho prienikom na zahraničné koncertné pódiá. Koncertoval najmä v Rakúsku (vo Viedni), ako aj v Maďarsku, Švajčiarsku, Španielsku, Portugalsku, Nemecku a Taliansku. Vystupoval ako sólista i ako komorný umelecký partner mnohých slovenských inštrumentalistov i spevákov, ale aj viacerých uznávaných svetových umelcov, napr. V. Příhodu, E. Zathureczkého a Emanuela Feuermanna (*1902, †1942). Propagoval slovenskú klavírnu tvorbu doma i v zahraničí, a to najmä klavírne koncerty F. Babuška, Š. Jurovského a J. Cikkera. Jeho rozsiahly repertoár obsahoval množstvo sólových i komorných skladieb pre husle a klavír, ako aj spevácku koncertnú literatúru. Veľkú časť naštudovaných diel nahral v Slovenskom rozhlase a pre viaceré zahraničné rozhlasové stanice i gramofónové spoločnosti (Polydor, Telefunken, Supraphon). Venoval sa aj kompozícii a úpravám diel iných autorov (najmä pre potreby rozhlasového vysielania).