Karen, Bedřich

Karen, Bedřich, vlastným menom Bedřich Fremmer, 15. 10. 1887 Plzeň – 21. 8. 1964 Mariánské Lázně, pochovaný na Vyšehradskom cintoríne v Prahe — český herec. Herectvo študoval súkromne u Josefa Šmahu (*1848, †1915). Spočiatku pôsobil v kočovných spoločnostiach, 1910 – 17 v Městskom divadle v Plzni (dnes Divadlo J. K. Tyla), kde sa po krátkom čase stal výrazným predstaviteľom milovníkov a hrdinských postáv (Cyrano z Bergeracu, 1912; Hamlet, 1916). R. 1917 ho K. H. Hilar angažoval do Městského divadla Královských Vinohrad (dnes Divadlo na Vinohradech) v Prahe, 1921 odišiel za Hilarom do Národného divadla, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku (1959).

Pre svoj impozantný mužný zjav, výrazný hlas a osobitý herecký prejav bol často obsadzovaným hercom, pričom v jeho repertoári prevažovali veľké, charakterové postavy, napr. Faust (J. W. Goethe, 1928), Veršinin (A. P. Čechov: Tri sestry, 1932), doktor Sigelius (K. Čapek: Biela nemoc, 1937, 1957, vo filmovej adaptácii 1937, réžia H. Haas), Hjalmar Ekdal (H. Ibsen: Divá kačka, 1940) a Boris Godunov (A. Tolstoj: Cár Ivan Hrozný, 1947). Vytvoril aj viacero postáv v nemých i vo zvukových filmoch, napr. Jana Sladkého Kozinu (Psohlavci, 1931, réžia S. Innemann), alchymistu Davida Wolframa (Cech panen kutnohorských, 1938, réžia O. Vávra), kardinála Pierra d’Ailli (Jan Hus, 1954, réžia O. Vávra) a i. Autor knihy spomienok Episody (1946).