Karel, Rudolf

Karel, Rudolf, 9. 11. 1880 Plzeň – 6. 3. 1945 Terezín, okres Litoměřice — český hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg. Pôvodne študoval právo (štúdium však nedokončil), 1901 – 04 kompozíciu u A. Dvořáka na konzervatóriu v Prahe. R. 1914 odišiel do Ruska, kde bol po vypuknutí 1. svetovej vojny zatknutý a obvinený zo špionáže. Neskôr vyučoval v Taganrogu (do 1917). Po Októbrovej revolúcii 1917 pôsobil ako pedagóg a dirigent v Irkutsku a Rostove nad Donom. R. 1918 vstúpil do česko-slovenských légií a spolu s L. Kunderom založil symfonický orchester, s ktorým 1919 – 20 vystupoval. R. 1920 sa vrátil do Prahy, kde 1923 – 40 vyučoval kompozíciu na konzervatóriu. Počas protektorátu bol penzionovaný. R. 1943 bol ako člen ilegálnej protifašistickej skupiny zatknutý a väznený spočiatku na Pankráci v Prahe a na začiatku 1945 v koncentračnom tábore v Terezíne (zomrel dva mesiace pred skončením vojny).

Komponoval aj vo väzení. Vďaka hudobnému mysleniu opierajúcemu sa o odkaz P. I. Čajkovského a A. Dvořáka originálne rozvíjal slovanský charakter a tradície českej hudby. Jeho bohatá tvorba brahmsovsko-regerovského typu zasahuje do všetkých žánrových oblastí, k najpopulárnejším skladbám patria jeho symfonické pochody Slavnostní pochod (1903), Slavnostní pochod (1933) a Nymburský pochod (1933). V 30. rokoch 20. stor. sa v jeho tvorbe uplatnili aj romanticko-lyrické prístupy, napr. v opere Smrt kmotřička (1932) s rozprávkovým námetom. Autor komornej, vokálnej a vokálno-inštrumentálnej symfonickej a opernej hudby, napr. Sonáta pro klavír c mol (1910), Sonáta pro housle a klavír (1913), sláčikové kvartetá (1903, 1913, 1936), Klavírní trio g mol (1905), Klavírní kvarteto a mol (1916), Noneto (1945), kantáty Vzkříšení (1927) a Sladká balada dětská (1929), ďalej Slovanské taneční nálady (1912), 6 symfónií (1909 – 38, z nich najvýznamnejšie Symfonie pro housle a orchestr, 1914; Jarní symfonie, 1938), symfonická báseň Démon (1920), Revoluční předehra (1941), opery Ilseino srdce (1909) a Tři vlasy Děda Vševěda (1945).