Kărdžali

Text hesla

Kărdžali — mesto v juhových. Bulharsku vo vých. časti pohoria Rodopy na rieke Arda, administratívne stredisko oblasti Kărdžali; 48-tis. obyvateľov (väčšinu obyvateľstva tvoria etnickí Turci, 2012). Priemysel hutnícky (spracovanie rúd zinku a olova), strojársky, potravinársky. Cestný uzol. V blízkosti mesta na Arde viacero priehrad a vodných elektrární.

Oblasť pravdepodobne obývaná už v staroveku, najstaršími známymi obyvateľmi boli pravdepodobne Tráci (8. stor. pred n. l.). Neskôr ju ovládli Gréci, Rimania, Slovania a Protobulhari. Vzhľadom na svoju strategickú polohu sa tam často odohrávali vojny medzi Bulharskou a Byzantskou ríšou. V 2. pol. 14. stor. si oblasť podmanili Turci, ktorí vypálili pôvodné mestá a pevnosti. V 14. stor. bolo Kărdžali prestavané a nazvané Kircaali podľa mena tureckého vojenského veliteľa (Kirca Ali). Pod nadvládou Turkov bolo až do prvej balkánskej vojny (1912). V meste sa dodnes nachádzajú zvyšky orientálnej architektúry. Od 1912 súčasť Bulharska.

Stavebné pamiatky: Kláštor sv. Jána Krstiteľa (založený v 6. – 7. stor., prestavaný v 11. – 14. stor., zrekonštruovaný na zač. 21. stor.), ortodoxný Kostol nanebovzatia Panny Márie (20. stor.), mešita (1812, zrekonštruovaná 1874), regionálne historické múzeum (založené 1965; budova múzea v eklektickom štýle, 20. roky 20. stor.). Asi 15 km severových. od Kărdžali sa nachádza archeologický komplex Perperikon s nálezmi z neolitu a so zvyškami megalitickej svätyne, tráckeho skalného mesta i ranokresťanskej baziliky; 11 km vých. od Kărdžali vápencová jaskyňa Karangil.

Zverejnené v marci 2017.

Kărdžali [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kardzali