kardiovaskulárne choroby

Text hesla

kardiovaskulárne choroby, srdcovo-cievne choroby — v širšom význame všetky ochorenia srdca a ciev, v užšom význame skupina ochorení spôsobených aterosklerotickými degeneratívnymi zmenami. Zahŕňajú choroby srdca a srdcových ciev (reumatická horúčka; reumatické choroby srdca, napr. reumatické choroby srdcových chlopní; hypertenzné choroby, napr. primárna a sekundárna hypertenzia, hypertenzná choroba srdca a obličiek; ischémia srdca, napr. angina pectoris, infarkt myokardu, ischemická choroba srdca; iné formy choroby srdca, napr. zápaly srdcového svalu, osrdcovníka a vnútrosrdia, nereumatické choroby chlopní, kardiomyopatie a srdcové zlyhanie; patria sem aj vrodené chyby srdca), choroby pľúcnych ciev (napr. pľúcna embólia), cievne choroby mozgu (napr. mozgové krvácanie, mozgový infarkt, náhla cievna mozgová príhoda), choroby tepien (napr. ateroskleróza a aneuryzma) a choroby žíl (napr. zápal žíl, žilové embólie a trombózy, kŕčové žily). Na vzniku a rozvoji kardiovaskulárnych chorôb sa podieľa viacero faktorov. Za najvýznamnejšie rizikové faktory sa považuje predovšetkým fajčenie, zvýšený krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu v krvi. Sú to ovplyvniteľné rizikové faktory, ktoré priamo súvisia s individuálnym životným štýlom, so stravovacími návykmi a s úrovňou fyzickej aktivity. Ďalšími rizikovými faktormi sú nadváha a obezita, cukrovka, nadmerná konzumácia alkoholu a psychosociálny stres. Neovplyvniteľnými rizikovými faktormi sú vek (u mužov nad 45 rokov, u žien nad 55 rokov), pohlavie (u mužov je riziko vyššie) a genetické faktory (napr. infarkt myokardu u priameho mužského príbuzného mladšieho ako 55 rokov a u priamej ženskej príbuznej mladšej ako 65 rokov).

Z epidemiologického hľadiska patria kardiovaskulárne choroby medzi civilizačné choroby. Podľa Európskej charty zdravia srdca (2007) sú najčastejšou príčinou smrti mužov a žien, ako aj hlavnou príčinou invalidity a zníženej kvality života. Pretože im možno predchádzať, je problematika ich prevencie jednou z prioritných oblastí Štátnej politiky zdravia Slovenskej republiky. Na jej plnenie v oblasti kardiovaskulárneho zdravia bol vypracovaný Národný program prevencie ochorení srdca a ciev (2010), ktorého cieľom je včasná detekcia a nefarmakologická liečba kardiovaskulárnych chorôb. Hlavnou prioritou Národného programu prevencie ochorení srdca a ciev je nadobudnutie a trvalé udržanie charakteristík celoživotného zdravia srdca celej populácie (tzv. Európske čísla zdravia srdca podľa Európskej charty zdravia srdca: 0 – 30 – 5 – 140 – 90, kde 0 označuje množstvo vyfajčených cigariet, t. j. nefajčenie, 30 fyzickú aktivitu minimálne 30 minút denne, 5 hladinu celkového cholesterolu, ktorá má byť menšia než 5 mmol/l, 140 – 90 krvný tlak celej populácie, ktorý má byť nižší než 140/90 mm Hg), a to najmä kontrolou hypertenzie (zlepšenie detekcie a kontroly hypertenzie) a ostatných závažných kardiovaskulárnych rizikových faktorov (predovšetkým obmedzenie fajčenia), ako aj zvýšením motivácie pacientov a zdravotníckych pracovníkov na kontrole týchto a ďalších závažných rizikových faktorov. Je nevyhnutné zaviesť programy na podporu fyzickej aktivity na základných školách, uplatňovať zásady správnej výživy, zvýšiť konzumáciu ovocia a zeleniny ako prevenciu obezity a slabej výkonnosti populácie a dlhodobou efektívnou výchovou a vzdelávaním obyvateľstva minimalizovať najzávažnejšie kardiovaskulárne rizikové faktory (najmä hypertenziu, fajčenie a poruchy normálneho zloženia krvných tukov), pretože až 90 % všetkých kardiovaskulárnych ochorení možno predchádzať.

Zverejnené v marci 2017.

Kardiovaskulárne choroby [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kardiovaskularne-choroby