kardinalizmus
kardinalizmus [lat. + gr.] — v mikroekonómii teoretický prístup k analýze rovnováhy spotrebiteľa (stavu, keď spotrebiteľ vzhľadom na svoje rozpočtové obmedzenie dosiahol maximálny úžitok zo spotrebúvaných statkov) založený na teórii hraničnej užitočnosti. Vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je schopný vyjadriť v absolútnych veličinách užitočnosť, ktorú dosiahne zo spotreby ktorejkoľvek jednotky statku alebo služby nachádzajúcej sa v jeho spotrebnom koši. Zástancovia kardinalizmu predpokladali, že užitočnosť možno merať v peňažných alebo v osobitných jednotkách (tzv. utiloch). Tento prístup sa v praxi nikdy neuplatnil v širšej miere, poskytuje však vysvetlenie uskutočňovania spotrebných rozhodnutí spotrebiteľov, stal sa súčasťou teoretickej analýzy ich správania a uplatňuje sa vo vybraných, špecifických prípadoch (napr. ekonómia blahobytu, rozhodovanie v podmienkach neistoty). Častejšie sa využíva ordinálny prístup (→ ordinalizmus). Z predpokladu absolútnej merateľnosti užitočnosti vychádzali J. Bentham, H. H. Gossen, F. Y. Edgeworth, predstavitelia rakúskej školy neoklasickej ekonómie a i.