karbonylácia

karbonylácia [lat.] —

1. chemická reakcia, pri ktorej sa do molekuly organickej zlúčeniny pôsobením oxidu uhoľnatého CO zavádza karbonylová skupina –CO– (→ karbonyl). Karbonylácia prebieha pri vysokom tlaku (často viac ako 10 MPa), preto sa menej využíva v laboratóriách, má však veľký význam z hľadiska chemickej priemyselnej výroby, keďže sa používa na výrobu viacerých dôležitých produktov a medziproduktov. Napr. aromatické estery, amidy, aldehydy alebo ketóny sa vyrábajú pôsobením oxidu uhoľnatého na halogénarény v prítomnosti paládiového katalyzátora a príslušného ďalšieho reaktanta (alkoholu, amoniaku, amínov a i.). Karbonyláciou alkénov za prítomnosti vodíka vznikajú aldehydy (→ hydroformylácia), karbonyláciou alkénov a alkínov za prítomnosti vody karboxylové kyseliny a za prítomnosti alkoholov príslušné estery karboxylových kyselín (→ hydrokarboxylácia);

2. metóda prípravy karbonylov kovov reakciou príslušného prechodného kovu alebo jeho halogenidu s oxidom uhoľnatým CO pri zvýšenej teplote a tlaku;

3. lek. karbonylácia proteínov — vznik karbonylových skupín v bočných aminokyselinových reťazcoch proteínov vyvolaný oxidačnými reakciami pôsobením voľných kyslíkových radikálov (→ oxidačný stres). Poškodené karbonylované proteíny sú dôležitými markermi pri sledovaní účinkov oxidačného stresu.