karbény
karbény [lat.] — nestabilné neutrálne molekuly s dvojväzbovým atómom uhlíka, na ktorom sú dva neväzbové orbitály p. Ak dva elektróny, ktoré obsadzujú tieto orbitály, majú paralelný spin, obsadzujú ich jednotlivo (hovorí sa o tripletovom karbéne), ak majú antiparalelný spin, obidva obsadia len jeden orbitál a druhý zostane neobsadený (hovorí sa o singletovom karbéne). Kým tripletový stav je energeticky výhodnejší pre alkylkarbény, singletové karbény majú obvykle na atóme uhlíka naviazané aromatické jadro alebo atóm s voľným elektrónovým párom; typickým singletovým karbénom je metylén :CH2, príp. dichlórkarbén :CCl2, ktorý vzniká z chloroformu pôsobením zásady (hydroxid sodný, terc-butoxid draselný a pod.):
CHCl3 + NaOH → :CCl2 + NaCl + H2O.
Karbény patria medzi reaktívne intermediáty, tvoria sa v reakčnej zmesi z vhodných prekurzorov a ihneď reagujú za vzniku stabilnejších produktov. Jednou z najvýznamnejších reakcií karbénov je ich adícia na dvojitú alebo trojitú väzbu medzi atómami uhlíka, pričom vzniká cyklopropánový, resp. cyklopropénový kruh.