Kapijev, Effendi Mansurovič

Kapijev, Effendi Mansurovič, 13. 3. 1909 Kumuch, Dagestan – 27. 1. 1944 Piatigorsk — dagestanský spisovateľ lackého pôvodu. R. 1928 krátko vyučoval ruštinu, 1930 po predčasnom ukončení štúdia na Strojárskom inštitúte v Leningrade pôsobil 1931 – 35 ako redaktor viacerých dagestanských denníkov a časopisov, neskôr tajomník dagestanskej organizácie proletárskych spisovateľov a Zväzu dagestanských spisovateľov, člen Zväzu spisovateľov ZSSR. R. 1941 v období Veľkej vlasteneckej vojny (1941 – 45) bol vojenským korešpondentom piatigorských novín Mladý leninovec. Písal po rusky. Zbieral a básnicky spracúval dagestanský folklór, do ruštiny preložil ústnu tvorbu dagestanského básnika Sülejmana Staľského (*1869, †1937).

Autor básnických zbierok Piesne vrchárov (Pesni gorcev, 1939) a Vytesané na kameni (Rezba po kamňu, 1940), kníh Reportáže z frontu (Frontovyje očerki, 1943) a Zápisníky (Zapisnyje knižki, 1956) i zbierky noviel Básnik (Poet, 1940, vydaná 1944; čes. 1947) o S. Staľskom. Po česky vyšli výbery zo zápiskov z obdobia 2. svetovej vojny Nedokončená mozaika (Izbrannoje, 1971) a Ostny hvězd (Dagestanskije tetradi, Frontovyje tetradi, 1977) v preklade Vlasty Tafelovej a Vladimíra Novotného.