kapacitný pomer

Text hesla

kapacitný pomer, retenčný faktor — jedna z odvodených elučných charakteristík v kolónovej chromatografii. Kapacitný pomer \(k\) je definovaný ako pomer látkového množstva \(n_s\) uvažovanej zložky zmesi v stacionárnej fáze a látkového množstva \(n_m\) uvažovanej zložky zmesi v mobilnej fáze: \(k=\frac{n_s}{n_m}\). Hodnota \(n_s\) je úmerná redukovanému elučnému času \(t_R^\prime\) danej zložky (časovému intervalu, počas ktorého je zložka v stacionárnej fáze) vyjadrenému rozdielom elučného času \(t_R\) a mŕtveho elučného času \(t_M\), hodnota \(n_m\) je úmerná mŕtvemu elučnému času \(t_M\) (časovému intervalu, počas ktorého je zložka v mobilnej fáze). Na základe toho možno kapacitný pomer vypočítať ako pomer redukovaného a mŕtveho elučného času, \(k=\frac{t_R^{\prime }}{t_M}=\frac{t_R-t_M}{t_M}\), alebo ako pomer zodpovedajúcich objemov (→ elučný objem): \(k=\frac{V_R^{\prime }}{V_M}=\frac{V_R-V_M}{V_M}\).

Niekedy sa kapacitný pomer vyjadruje aj pomocou distribučného koeficientu \(K\), ktorý je definovaný ako pomer koncentrácií zložky v obidvoch fázach, \(K=\frac{c_s}{c_m}\), čo možno vyjadriť aj pomocou príslušných látkových množstiev a objemov, \(K=\frac{n_sV_m}{n_mV_s}\), kde \(V_s\) je objem stacionárnej a \(V_m\) objem mobilnej fázy. Z toho vyplýva, že pre kapacitný pomer platí \(k=\frac{{KV}_s}{V_m}\). Čím je hodnota kapacitného pomeru väčšia, tým je silnejšia retencia zlúčeniny; jeho ideálna hodnota sa pohybuje medzi 1 a 5. Keďže kapacitný pomer nezávisí od prietoku a tlaku v kolóne ani od jej dĺžky, umožňuje porovnávať údaje získané pri rôznych experimentálnych podmienkach.

Pomocou kapacitného pomeru sa vypočítava aj selektivitný faktor \(\alpha\), ktorý je pre dve látky A a B, z ktorých A sa eluuje rýchlejšie než B, daný vzťahom \(\alpha =\frac{k_B}{k_A}\).

Text hesla

kapacitný pomer, retenčný faktor — jedna z odvodených elučných charakteristík v kolónovej chromatografii. Kapacitný pomer \(k\) je definovaný ako pomer látkového množstva \(n_s\) uvažovanej zložky zmesi v stacionárnej fáze a látkového množstva \(n_m\) uvažovanej zložky zmesi v mobilnej fáze: \(k=\frac{n_s}{n_m}\). Hodnota \(n_s\) je úmerná redukovanému elučnému času \(t_R^\prime\) danej zložky (časovému intervalu, počas ktorého je zložka v stacionárnej fáze) vyjadrenému rozdielom elučného času \(t_R\) a mŕtveho elučného času \(t_M\), hodnota \(n_m\) je úmerná mŕtvemu elučnému času \(t_M\) (časovému intervalu, počas ktorého je zložka v mobilnej fáze). Na základe toho možno kapacitný pomer vypočítať ako pomer redukovaného a mŕtveho elučného času, \(k=\frac{t_R^{\prime }}{t_M}=\frac{t_R-t_M}{t_M}\), alebo ako pomer zodpovedajúcich objemov (→ elučný objem): \(k=\frac{V_R^{\prime }}{V_M}=\frac{V_R-V_M}{V_M}\).

Niekedy sa kapacitný pomer vyjadruje aj pomocou distribučného koeficientu \(K\), ktorý je definovaný ako pomer koncentrácií zložky v obidvoch fázach, \(K=\frac{c_s}{c_m}\), čo možno vyjadriť aj pomocou príslušných látkových množstiev a objemov, \(K=\frac{n_sV_m}{n_mV_s}\), kde \(V_s\) je objem stacionárnej a \(V_m\) objem mobilnej fázy. Z toho vyplýva, že pre kapacitný pomer platí \(k=\frac{{KV}_s}{V_m}\). Čím je hodnota kapacitného pomeru väčšia, tým je silnejšia retencia zlúčeniny; jeho ideálna hodnota sa pohybuje medzi 1 a 5. Keďže kapacitný pomer nezávisí od prietoku a tlaku v kolóne ani od jej dĺžky, umožňuje porovnávať údaje získané pri rôznych experimentálnych podmienkach.

Pomocou kapacitného pomeru sa vypočítava aj selektivitný faktor \(\alpha\), ktorý je pre dve látky A a B, z ktorých A sa eluuje rýchlejšie než B, daný vzťahom \(\alpha =\frac{k_B}{k_A}\).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kapacitný pomer [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-13]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kapacitny-pomer