kantiléna

kantiléna [lat. > tal.] —

1. hud. všeobecne sólová vokálna alebo inštrumentálna spevná (často vedúca) melódia lyrického charakteru. V hudobnohistorickom vývoji viacvýznamový pojem, ktorého korene siahajú až do staroveku a sú úzko spojené s kantiláciou. Rozvoj vokálnych foriem kresťanského liturgického spevu v období raného kresťanstva vyústil do vzniku kantilény ako spevnej formy prednesu žalmov. Neskôr nachádzala širšie uplatnenie v sakrálnom, a najmä v liturgickom speve v bohoslužobných obradoch. V 13. – 15. stor. sa pojmom kantiléna označovali kratšie svetské vokálne skladby epického a lyrického charakteru, ako aj tanečné piesne so žartovným obsahom, v 16. – 17. stor. viachlasné vokálne skladby, na konci 17. stor. piesne s inštrumentálnym sprievodom a v 19. stor. aj inštrumentálne skladby so spevnou melódiou (→ charakteristická skladba). V súčasnosti sa pod pojmom kantiléna chápe spevnosť ako charakteristický znak vokálnej (→ belkanto) a inštrumentálnej hudby vyplývajúci z jej interpretácie;

2. lit. duchovná pieseň zo 14. stor. v rozsahu 8 až 10 veršov kompozične rozpísaných vo dvojveršiach, spojených jednoslabičným rýmom alebo asonanciou; prednášala sa so sprievodom hudby.