kánonové tabuľky

kánonové tabuľky —

1. číselné zoznamy usporiadané do podoby tabuliek, predstavujúce systém rozdelenia všetkých štyroch evanjelií. Ich autorstvo je pripisované Eusebiovi z Caesarey, ktorý ich vypracoval vo 4. stor. (preto nazývané aj Eusebiove tabuľky alebo Eusebiov kánon) v nadväznosti na stratené porovnanie zhodných pasáží evanjelií (synopsu) Ammónia z Alexandrie z 3. stor. (preto sa niekedy nazývali Ammóniove tabuľky). Eusebius rozdelil text evanjelií na 1 162 odsekov (ich počet môže v rôznych rukopisoch variovať), ktoré označil číslami. Čísla usporiadal do 10 tabuliek tak, aby ukazovali zhodné pasáže vo všetkých štyroch alebo len vo dvoch, alebo v troch evanjeliách, ako aj pasáže nachádzajúce sa len v jedinom evanjeliu. Tento systém označovania sa používal vo väčšine rukopisov gréckych a latinských evanjeliárov i Biblií (v moderných Bibliách sa text člení na kapitoly a verše; porovnávaním zhodných textov sa zaoberajú synoptici, → synopsa).

V stredovekých rukopisoch sú kánonové tabuľky obvykle stvárnené ako série niekoľkých samostatných strán umiestnených v Biblii na začiatku evanjelií (počet ich strán variuje od 7 do 19). V iluminovaných rukopisoch bývali orámované a oddelené architektonickými prvkami (zvyčajne stĺpmi s arkádami), pričom maliarska a ornamentálna výzdoba boli sústredené v ich hornej časti, kde mohol byť zobrazený evanjelista alebo jeho symbol, apoštol a florálne, zvieracie alebo iné motívy. V rukopisoch východných kresťanských cirkví môže niekedy súboru kánonových tabuliek predchádzať niekoľko strán textu s predhovorom, ktorý je maliarsky ornamentálne zdobený rovnakými architektonickými motívmi ako samotné kánonové tabuľky, ako aj strana alebo strany s architektonickými motívmi a ornamentmi. Iluminácie kánonových tabuliek stvárnených ako architektúra vznikali pravdepodobne od 4. stor., najstaršie zachované príklady pochádzajú zo 6. stor. (Rabulov, aj Rabbulov evanjeliár, 586). Uplatnili sa najmä v období raného stredoveku, v karolovskej a otonskej knižnej maľbe i v románskych rukopisoch evanjelií, ich obľuba poklesla koncom 12. stor. V byzantských rukopisoch sú obvykle orámované geometrickým ornamentom, ktorý vytvára iluzívne architektúry rámujúce samotné tabuľky. V arménskych rukopisoch i tlačených knihách sa uplatnili aj v novoveku, ich dekor vychádza z islamskej ornamentiky;

2. tri tabuľky v podobe zarámovaných obrázkov položené na oltári (jedna v strede a dve na stranách) s vybranými textami z omšového kánonu, používané v rímskokatolíckej cirkvi asi od 16. stor. do liturgickej reformy (1968) ako pomôcka pri celebrovaní omše.