kánonické poverenie

kánonické poverenie, lat. provisio canonica — v katolíckej cirkvi právny akt kompetentnej autority, ktorej účinkom je platné nadobudnutie uvoľneného cirkevného úradu určitou osobou. Kompetentná autorita uskutočňuje kánonické poverenie buď slobodným (bez povinnosti prihliadať na návrh tretej osoby), alebo viazaným udelením (ustanovením do úradu buď na základe prezentácie kandidáta oprávnenou osobou, alebo potvrdením voľby uskutočnenej oprávneným volebným kolégiom, alebo pripustením postulácie, ak zvolenému kandidátovi musí poverujúca autorita dišpenzovať prekážku k nadobudnutiu úradu).

Kánonické poverenie má tri fázy: určenie osoby, odovzdanie úradu kompetentnou autoritou a prevzatie úradu. Kánonicky poverená cirkevným úradom môže byť len fyzická osoba spĺňajúca základné predpoklady: musí byť vhodná na úrad (lat. idoneus) a v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou (t. j. pokrstená osoba, ktorá je s cirkvou spojená putom viery, sviatosťami a nepostihnutá cirkevným trestom). Za kánonické poverenie nemôžno považovať svojvoľné prevzatie cirkevného úradu (uzurpácia), nadobudnutie cirkevného úradu podplatením (simónia) alebo prijatie cirkevného úradu od svetskej (štátnej) moci.