Kanóat, Mu’min

Kanóat, Mu’min, 20. 5. 1932 Kurgovád, okr. Darvoz, Horská badachšanská AO, Tadžikistan — tadžický spisovateľ. Spočiatku pracoval ako redaktor časopisu Sadoi Šark (Hlas východu), 1961 – 91 pôsobil vo Zväze spisovateľov Tadžickej SSR, 1976 – 91 jeho prvý tajomník. V 60. rokoch 20. stor. sa angažoval v hnutí mladých literátov, ktorí presadzovali slobodu v tvorbe. Autor poém Piesne Stalingradu (Suruši Stalingrad, 1972, rus. Golosa Stalingrada, 1973), Listy matke (Modarnoma, 1977), Kolíska Abú Alího ibn Siná (Gahvorái Sinó, 1978, rus. Kolybeľ Avicenny, 1982), Tadžikistan, meno moje (Todžikiston ismi man, 1979) a Listy Masúda (Mas’udnoma, 2001; venovaná afganskému veliteľovi A. Masúdovi). Súborná zbierka Kanóatových poém a básní vyšla 2013 pod názvom Tadžikistan, meno moje (Todžikiston ismi man). Po česky vyšli časopisecky básne Ctiteli tádžického jazyka, Oheň lásky a Veselá voda v preklade Jiřího Bečku.