kancelista

kancelista [lat.] — nižší kancelársky úradník. Kancelisti pôvodne zodpovedali za určité úseky agendy kancelárií, neskôr pôsobili vo verejnej, osobitne v súdnej správe najmä v Nemecku, Poľsku a v rakúskej a českej časti habsburskej monarchie, v Uhorsku mohli plniť ich úlohy prísažní notári.

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867) v organizačnom usporiadaní štátneho aparátu upravenom 1873 rakúskym ríšskym zákonom bol kancelista úradníkom jedenástej, najnižšej hodnostnej triedy (rangu, nem. Rangklasse; spolu s asistentmi rozličných úradov, s daňovými referentmi, so žalárnikmi, s okresnými zverolekármi a s evidenčnými zememeračmi II. triedy). Prislúchal mu plat, ako aj slúžne a aktivitné prídavky. Podľa rakúskeho ríšskeho zákona z 1897 bol kancelista evidovaný ako súdny úradník, vedúci civilnej, trestnej, obchodnoprávnej a i. kancelárie na rakúskych riadnych okresných súdoch, mal na starosti organizovanie a zapezpečovanie riadnej manipulácie so spismi. Obidva zákony o úradných hodnostiach a o súdoch prevzala (recipovala) 1918 aj novovzniknutá ČSR.