kancelária

Text hesla

kancelária [lat.] —

1. zvyčajne štátna ustanovizeň (orgán verejnej správy) zabezpečujúca vybavovanie správnej a právnej agendy pre potreby inštitúcie, pre ktorú bola vytvorená, napr. Kancelária prezidenta SR, Kancelária Ústavného súdu SR, Kancelária Národnej rady SR, Kancelária verejného ochrancu práv, kancelária starostu, primátora, predsedu samosprávneho kraja ap.

Kancelária sa vyvinula zo skriptória (pisárskej dielne) kráľovskej kaplnky, ktoré sa v 12. stor. stalo jej samostatnou administratívnou jednotkou. Štruktúru a činnosť kancelárie, ako aj počet zamestnancov, ich kompetencie a povinnosti upravovali kancelárske poriadky. Formuláre a prax jednotlivých kancelárií zabezpečovali jednotný charakter vydávaných dokumentov. Personál kancelárie tvorili pisári (lat. scriptores) vyhotovujúci písomnosti, notári vykonávajúci konkrétnu kancelársku prácu, protonotári a kancelisti, ako aj osoby, ktoré sa starali o uschovávanie listín a o register (archivári, lat. conservatorii). K najstarším kanceláriám patrili pápežské (od pol. 11. stor.) a cisárske kancelárie (od 12. stor.), prototypom stredovekej kancelárie bola kráľovská kancelária (→ dvorská kancelária, → kancelár). Riadením kráľovskej kancelárie boli pôvodne poverení predstavitelia šľachty alebo kléru, neskôr aj neurodzení, ale vzdelaní, odborne zdatní a kráľovi oddaní ľudia, pre ktorých bola táto činnosť jediným zdrojom príjmov. Kancelárie si zriaďovali aj poprední aristokrati, biskupi a arcibiskupi.

V Uhorsku patrili k významným kanceláriám hodnoverné miesta, od 14. stor. sa zakladali mestské kancelárie, ktoré viedli mestské knihy, od 16. stor. kancelárie feudálnych panstiev. V 16. – 17. stor. vznikali stoličné kancelárie, čo súviselo s rastom laicizácie verejného života, keď sa kancelárie začali zriaďovať pri všetkých inštitúciách, resp. úradoch. V období absolutizmu sa z personálu kancelárií vyvinula odborná a organizovaná byrokracia z povolania, ktorá sa v novovekom štáte stala mocným činiteľom politického vývoja. Po vzniku Rakúsko-Uhorska (1867) bol štátny byrokratický aparát modernizovaný a novo usporiadaný, typickým preň však ostalo štátne úradníctvo s prísnou hierarchiou, ktorej usporiadanie bolo zakotvené v rakúskom ríšskom zákone z 1873;

2. organizovaná inštitúcia (úrad) zabezpečujúca vybavovanie právnickej alebo obchodnej agendy (spisovanie listín, mandátov, listov a závetov, vedenie úradných kníh, spisov a účtov a i.) a zachovávanie ich obsahu pre verejnosť alebo pre internú potrebu inštitúcie. Má rozličné zameranie, pričom z právneho hľadiska môže fungovať ako právnická osoba spravovaná buď na personálnom základe (napr. advokátska kancelária, realitná kancelária), alebo založená podľa predpisov obchodného práva (cestovná, poisťovacia, projektová, stávková, účtovná, poradenská, dopravná). Má svoj stály personál a vlastné kancelárske pomôcky (registre, protokoly);

3. miestnosť využívaná na pracovné účely (pracovňa) ako súčasť úradu, podniku alebo firmy.

Zverejnené v marci 2017.

Kancelária [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-31]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kancelaria