Kamianec-Podiľskyj

Popis ilustrácie

Kamianec-Podiľskyj, Starý zámok, 11. – 17. stor.

Text hesla

Kamianec-Podiľskyj, oficiálny prepis Kam’janec’-Podil’s’kyj, slovenský historický názov Kamenec Podoľský — mesto v záp. časti Ukrajiny v Chmeľnyckej oblasti na juž. okraji Volynsko-podolskej vrchoviny na rieke Smotryč; 100-tis. obyvateľov (2012). Významné stredisko hospodárstva, školstva a kultúry. Priemysel strojársky, elektrotechnický, potravinársky (vinársky, mäsový, cukrovarnícky, mliekarský, spracovanie ovocia a zeleniny), tabakový, cementársky, textilný, odevný, nábytkársky. Významné turistické stredisko.

Najneskôr v 11. stor. tam existovalo opevnené sídlisko patriace Kyjevskej Rusi, prvýkrát písomne doložené 1062. V 13. a 14. stor. bolo súčasťou Haličsko-volynského kniežatstva, okrem pôvodného sa tam usadilo aj litovské, poľské a arménske obyvateľstvo. R. 1241 bolo spustošené mongolským vojskom. R. 1374 získalo mestské práva a výsady na základe magdeburského práva. V 14. – 17. stor. vzhľadom na svoju strategickú polohu trpelo nájazdmi viacerých vojsk. R. 1370 – 1430 bolo súčasťou litovského kniežatstva, 1378 tam bola založená rímskokatolícka diecéza a usadili sa tam dominikáni. R. 1430 prešlo pod vládu Poľského kráľovstva, 1672 – 99 bolo obsadené Turkami. V 17. stor. sa v meste vytvorila židovská komunita, v pol. 18. stor. sa stalo jedným z centier chasidizmu. Po druhom delení Poľska (1793) mesto pripadlo Rusku a stalo sa centrom Podolskej gubernie (Podolie). Počas 1. svet. vojny 1914 obsadené rakúskou-uhorskou armádou. R. 1919 sa nakrátko stalo hlavným mestom Ukrajinskej ľudovej republiky, počas sovietsko-poľskej vojny (1919 – 21) bolo obsadené Poľskom (1919/20), potom súčasť ZSSR (Ukrajinskej SSR). Počas 2. svet. vojny (1941 – 44) obsadené Nemeckom, v jeho blízkosti sa odohrali významné boje. R. 1991 sa stalo súčasťou samostatnej Ukrajiny.

Stavebné pamiatky: centrum starého mesta si zachovalo pôvodný historický charakter s viacerými sakrálnymi stavbami a obytnými meštianskymi domami (16. – 19. stor.). K najvýznamnejším pamiatkam patria hrad (nazývaný aj Starý zámok, založený v 11. – 12. stor., prebudovaný v 16. – 17. stor., dnes historické múzeum), ku ktorému vedie Zámocký most postavený tureckými staviteľmi (17. stor.); Katedrála sv. Petra a Pavla (1502 – 17, koncom 17. stor. nakrátko premenená na mešitu, klasicisticky prestavaná v 18. stor., upravená v 19. stor.); bývalý dominikánsky kláštor s Kostolom sv. Mikuláša (založený v 2. pol. 14. stor., kostol prestavaný okolo 1420, barokovo v 18. stor.); zvyšky renesančných mestských hradieb (16. stor.) s niekoľkými zachovanými baštami (napr. bašta Štefana Bátoriho, 1564 – 85), mestská brána nazývaná Poľská brána (16. – 17. stor.), radnica (14. stor., renesančne upravená v 16. stor., barokovo v 17. – 18. stor., dnes múzeum), arménsky Chrám sv. Mikuláša (založený Arménmi koncom 14. stor. na mieste staršieho, upravovaný v 16. – 19. stor.), ruiny arménskeho Chrámu sv. Mikuláša (založený v 14. stor., prestavovaný v 16. – 18. stor., deštruovaný v 30. rokoch 20. stor., zachovala sa veža), barokový Chrám sv. Jozafata (pôvodne kostol trinitárov, 1750 – 80), Chrám Sv. Trojice (18. stor.), Chrám sv. Juraja (1851 – 61), Chrám sv. Alexandra Nevského (1893, v 30. rokoch 20. stor. deštruovaný, koncom 20. – zač. 21. stor. znovupostavený), drevený Chrám pozdvihnutia sv. kríža (18. stor.), biskupský palác (15. stor., prestavaný v 18. stor., dnes múzeum), budova bývalého kňazského seminára (18. stor., dnes múzeum), Ruský magistrát (1658 – 70), zvyšky pevnosti nazývanej Žvanecký zámok (18. stor.), kasárne (1788 – 91) a i. Univerzita (1918), sídlo rímskokatolíckeho biskupstva.

Zverejnené v marci 2017.

Kamianec-Podiľskyj [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-30]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kamianec-podilskyj