Kameničná

Kameničná, Keszegfalva — obec v okrese Komárno v Nitrianskom kraji na Podunajskej rovine na pravom brehu dolného toku Váhu, 110 m n. m.; 1 934 obyvateľov, 22,8 % slovenskej, 69,1 % maďarskej národnosti (2021); miestne časti: Balvany, Kameničná. Na riečnych uloženinách Váhu a Dunaja vznikol rovinný reliéf, územie je čiastočne odlesnené, zachovali sa len zvyšky lužného lesa. V katastri sa nachádzajú prírodné rezervácie Malý ostrov (vyhlásená 1952, rozloha 8,3 ha; zriadená na ochranu fragmentu zachovaného lužného lesa s hniezdiskami vodného vtáctva), Vrbina (vyhlásená 1993, rozloha 34,5 ha; na ochranu vzácneho lužného lesa a vodných biotopov) a Lohotský močiar (vyhlásená 1993, rozloha 24,1 ha; na ochranu močiara).

Obec je písomne doložená v roku 1482 ako Kezegfolwa, v rokoch 1571 – 73 Kezegh Falua, 1808, 1863 – 82 Keszegfalva, v roku 1888 Keszegfalu, v rokoch 1892 – 1948 Keszegfalva, v roku 1948 Kameničná.

Do 17. stor. patrila Požárovcom, počas tureckých nájazdov (pred 1669) zanikla. Neskôr bola na inom mieste obnovená, patrila viacerým zemepánom. V 18. stor. ju postihlo viacero povodní, v dôsledku ktorých bola presunutá na dnešné miesto. V 19. stor. patrila časť obce Ostrihomskému arcibiskupstvu. V období 1938 – 45 bola pričlenená k Maďarsku. V roku 1965 ju postihla povodeň, ktorá spôsobila značné škody, bola zničená viac ako polovica domov. V roku 1968 bola z Kameničnej vyčlenená obec Vrbová nad Váhom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a lovom rýb.

V minulosti existovalo v katastri obce viacero osád – Balvany (doložená 1229 ako Zakalos, 1261 Sakalus, 1268 Zakalus apud ecclesiam S. Georgii, Zakalus, 1285 Zakalus, 1360, 1403, 1407, 1465, 1466 Zakalos, 1460 Balyan Zakalos) — pôvodne patrila hradu v Komárne, v roku 1268 Ostrihomskému arcibiskupstvu a v 14. – 17. stor. Požárovcom, v roku 1582 jej Rudolf II. potvrdil mestské výsady, zanikla v roku 1660 po tureckých nájazdoch; Jed (doložená 1075 ako Gegu, 1353 Geeg, 1383 Geegh, 1390 Gyegh, 1429, 1430 Gegh) — pôvodne patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, v 15. stor. jej časť Požárovcom, postupne zanikala počas tureckých nájazdov v 16. – 17. stor.; Svad (doložená 1245 ako Zoad, 1360 Zuath, 1425 Zawoth, 1466 Zwad, 1482 Zoath, 1484, 1485 Zowad, 1532 Zoath) — patrila biskupstvu v Győri, v 15. stor. Kolosnémaiovcom a Požárovcom, po tureckých nájazdoch v roku 1650 zanikla, neskôr bola znova osídlená a patrila Šándorovcom a Esterháziovcom, v 19. stor. splynula s Kameničnou, a lokalita Vodný hrad (doložená 1466 ako Wyzwar) — v 15. stor. sa uvádza ako opustená, v roku 1685 tam bola postavená kráľovská pevnôstka, od 17. stor. patrila Čúziovcom, Rudnaiovcom, Amadeovcom, Huňadiovcom a i.

Archeologické nálezy: z rímskej doby, avarsko-slovanské pohrebisko, doklady stredovekého osídlenia.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky neoklasicistický Kostol sv. Vendelína (1869 – 70), v časti Balvany základy románskeho kostola (písomne doložený v 2. polovici 13. stor.).