Kamakura

Kamakura — obdobie japonských dejín (1185, resp. 1192 – 1333) nazvané podľa mesta Kamakura, sídla prvej vojenskej vlády, šógunátu (al. bakufu); podľa modernej periodizácie japonských dejín sa obdobie Kamakura pokladá za začiatočné obdobie japonského stredoveku (do 1560, resp. 1568; → Japonsko, Dejiny). Postupná premena Japonska z centrálne riadenej monarchie na feudálny štát sa začala už koncom 12. stor. (na konci obdobia Heian, 794 – 1185) v dôsledku oslabenia ústrednej cisárskej moci a postupného formovania sa novej spoločenskej vrstvy, vidieckej vojenskej aristokracie. Už od začiatku 12. stor. dochádzalo k zrážkam medzi dvoma najväčšími a najsilnejšími rodmi Tairovcov a Minamotovcov. Vojna medzi nimi sa skončila 1185 v námornej bitke pri Dannoure (záp. od ostrova Honšu) porážkou Tairovcov a nastolením minamotovskej vojenskej vlády (šógunátu) v meste Kamakura (preto sa rok 1185 niekedy považuje za začiatok obdobia Kamakura). Príslušník rodu Minamotovcov Minamoto no Joritomo, ktorý už od 1184 budoval v oblasti mesta Kamakura nový vojenský systém správy na čele s vojenským hajtmanom (existoval súbežne so starou provinčnou správou na čele s guvernérom), prijal 1192 od cisára titul najvyšší vojenský veliteľ šógun (preto sa podľa iných autorov považuje za začiatok obdobia Kamakura tento dátum), pričom sa tento titul stal dedičným. Nástupom vojenskej moci sa v Japonsku inštitucionalizovala vláda vojenskej aristokracie (šógunát alebo bakufu) na čele so šógunom. Opierala sa o pevnú vazalskú štruktúru, vodcovia jednotlivých vojenských rodov i vybraní oddaní bojovníci samuraji (samuraj = ten, kto slúži) boli osobnými vazalmi šóguna, prostredníctvom ktorých kontroloval celé územie Japonska (za svoju lojalitu dostávali ako odplatu rôzne úrady alebo pôdu), čím boli položené základy japonského feudálneho systému. Cisár sídliaci v Kjóte stratil skutočnú politickú moc, ktorá prešla do rúk šóguna sídliaceho v Kamakure; po Joritomovej smrti (1199) fakticky vládli regenti šógunov (jap. šikken) z rodu Hódžóovcov.

Kamakurský šógunát počas svojho trvania čelil dvom inváziám (1274 a 1281; → kamikadze) mongolských vojsk na čele s chánom Chubilajom, ktoré však boli neúspešné. Jeho zánik bol zapríčinený postupným oslabením moci Hódžóovcov po neúspešnom pokuse Mongolov prevziať moc nad šógunátom. R. 1333 sa proti Hódžóovcom vzbúrili spojené aristokratické vojenské rody na čele s Ašikagom Takaudžim a dobyli mesto Kamakura, čím sa obdobie Kamakura skončilo. R. 1338 Ašikaga Takaudži získal titul šógun a v dejinách Japonska sa začalo obdobie nazývané Ašikaga alebo Muromači. V období Kamakura sa významne rozšíril amidovský buddhizmus (→ amidizmus) zameraný na uctievanie Buddhu Amidu, ako aj zen-buddhizmus; rozvoj zaznamenali i japonská kultúra a umenie (→ japonské výtvarné umenie, → japonská hudba, → japonská literatúra).