Kaluš

Kaluš, Kalush — mesto v záp. časti Ukrajiny v Ivanofrankivskej oblasti; 67-tis. obyvateľov (2011). Priemysel potravinársky, textilný, chemický, petrochemický, stavebných materiálov. V blízkosti ťažba draselných solí.

Mesto ležiace v historickom území Haliče je prvýkrát písomne doložené 1437, až do 1772 sa vyvíjalo ako súčasť poľského štátu, resp. poľsko-litovskej únie. Už v 60. rokoch 15. stor. je tam doložená ťažba soli, 1549 získalo štatút slobodného mesta na základe magdeburského práva. R. 1595 ho vyrabovali Turci, v 17. stor. sa tam odohralo niekoľko bitiek poľských vojsk s Tatármi a Osmanmi. V 16. stor. sa v meste usadila židovská komunita. Začal sa hospodársky rozvoj v súvislosti s ťažbou soli a s rozvojom pivovarníctva a výroby sladu, začiatkom 19. stor. tam bola založená zlievareň na výrobu zvonov. Po prvom delení Poľska 1772 pripadol Kaluš Rakúsku. Po rozpade Rakúsko-Uhorska 1918 sa nakrátko stal súčasťou Západoukrajinskej ľudovej republiky, po jej likvidácii 1919 spolu s Haličou pripadol novovzniknutému poľskému štátu. Do 1939 mal multietnický, multikonfesionálny a multikultúrny charakter. R. 1939 bol (spolu s vých. časťou Haliče) pripojený k Sovietskemu zväzu; 1940 sovietske bezpečnostné sily deportovali kalušských Poliakov na Sibír, kde mnohí zahynuli. Počas nemeckej okupácie (1941 – 44) bola zlikvidovaná židovská komunita; pôsobili tam jednotky Ukrajinskej povstaleckej armády (banderovci). Po vojne zostal Kaluš súčasťou Sovietskeho zväzu (Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky) a stal sa významným priemyselným a kultúrnym centrom. Stavebné pamiatky: Kostol sv. Valentína (1844), dom kultúry (1907).