Kaluga

Kaluga — mesto na západe európskej časti Ruska na rieke Oka 150 km juhozápadne od Moskvy, administratívne stredisko Kalužskej oblasti; 326-tis. obyvateľov (2011). Významné stredisko automobilového priemyslu (od 2006 technopark, v ktorom sú výrobné prevádzky automobilových koncernov Volkswagen AG, Volvo AG, PSA Peugeot Citroën a Mitsubishi Motors Corporation), ďalej priemysel strojársky (výroba turbín), potravinársky, energetický, elektrotechnický, chemický, drevársky, nábytkársky, odevný, obuvnícky, stavebných materiálov, výroba hudobných nástrojov (pianín a akordeónov). Dopravná križovatka, riečny prístav, letisko. Klimatické kúpele Kaluga-Bor.

Prvá písomná zmienka o Kaluge je z 1371, keď sa spomína ako hlinenými hradbami a palisádami opevnená hraničná pevnosť na rieke Oka chrániaca Moskovské veľkokniežatstvo pred vpádmi z juhu a zo západu, v 16. stor. bolo vybudované nové opevnenie. R. 1505 – 18 patrila údelným kniežatám, potom priamo pod správu veľkokniežatstva. Začiatkom 17. stor. mesto čelilo útokom kozáckych vojsk, v pol. 17. stor. asi dve tretiny obyvateľstva zahynuli pri morovej epidémii. Počas vlády Petra I. Veľkého sa Kaluga vďaka svojej polohe stala významným obchodným centrom. V 2. pol. 17. stor. sa tam nachádzali kremeľ pravouhlého pôdorysu s 12 vežami vybudovaný z dreva, 24 drevených a 3 kamenné chrámy, pôsobila tam významná maliarska ikonopisecká škola. R. 1709 sa Kaluga stala mestom. R. 1740 bol v blízkosti Kalugy založený metalurgický závod s priehradou. V 18. stor. mesto viackrát vyhorelo, postihli ho hladomor aj mor. V 2. pol. 18. stor. bolo prebudované v neoklasicistickom štýle, vzniklo tam množstvo chrámov, ktoré kombinovali prvky tradičnej ruskej architektúry a klasicizmu, ako aj viaceré šľachtické rezidencie. R. 1777 sa Kaluga stala centrom novozaloženej Kalužskej gubernie. Počas ťaženia Napoleona I. Bonaparta do Ruska 1812 sa tam rozkladala obranná línia Kutuzovovej armády. Postavenie obchodno-priemyselného centra si mesto udržalo až do konca 19. stor., malo rozvinuté hospodárske väzby i so zahraničím. Trasy hlavných železničných tratí budovaných od 2. pol. 19. stor. však neviedli priamo cez Kalugu, ktorá tak postupne strácala svoj hospodársky význam a stala sa provinčným mestom. Po 1917 sa mesto rozvíjalo ako centrum strojárskeho priemyslu. Počas 2. svet. vojny sa pri Kaluge odohrali krvavé boje o Moskvu (október 1941 – január 1942), v októbri – decembri 1941 bola obsadená nemeckou armádou. R. 1944 sa stala administratívnym centrom novej Kalužskej oblasti.

Stavebné pamiatky: väčšia časť starého mesta si zachovala pôvodný charakter, z 19. – začiatku 20. stor. sa zachovalo množstvo obytných drevených meštianskych domov v tradičnom ruskom štýle; klasicistická Katedrála Sv. Trojice (1786 – 1819), Katedrála sv. Juraja (okolo 1701), Chrám sv. Mikuláša (1775 – 79), Chrám sv. Jána Krstiteľa (1735 na mieste staršieho, 1763 prestavaný), Chrám sv. Kozmu a Damiána (1794), Chrám sv. Petra a Pavla (1780, s cintorínom s náhrobkami z 18. – 19. stor.), Chrám ochrany presv. Bohorodičky (1685 – 87), Chrám Zjavenia Pána (1735 alebo 1746), Chrám Narodenia Bohorodičky (80. roky 17. stor.), Chrám sv. žien myronosičiek (1798 – 1804) a i.; reprezentačné mestské rezidencie: Korobovov palác (koniec 17. stor.), dom Zolotariovovcov a Kologrivovej (1805 – 08, dnes múzeum), dom Meškovcov (začiatok 19. stor.) a i.; neoklasicistické divadlo (1958); obchodná galéria (1784 – 1821, jedna z prvých stavieb v neogotickom štýle v Rusku). Viaceré múzeá, napr. Štátne múzeum histórie kozmonautiky K. E. Ciolkovského (založené 1961, budova 1967) vrátane domu-múzea K. E. Ciolkovského, ktorý v Kaluge 1892 – 1935 žil, univerzita.