Kalojan
Kalojan, gr. Kaloioannes (Dobrý Ján), nazývaný Rimanobijca (gr. Romaioktonos), ? — 8. 10. 1207 Solún — bulharský cár (1197 – 1207) a kráľ (1204 – 07) z rodu Asenovcov, mladší brat Petra IV. a Asena I., zakladateľov druhej Bulharskej ríše. Na trón nastúpil po zavraždení obidvoch bratov, ktorí sa stali obeťami sprisahania bojarov, a pokračoval v ich politike. Usiloval sa posilniť samostatnosť štátu, upevniť centrálnu vládu a obmedziť moc bojarov. Od začiatku vlády viedol so striedavými úspechmi boje proti Byzantskej ríši, jeho spojencami boli Kumáni. R. 1202 uzatvoril mier s byzantským cisárom Alexiom III. Angelom, na základe ktorého podstatne rozšíril územie svojej ríše. R. 1204 uzatvoril dohodu o cirkevnej únii s pápežom Inocentom III. a následne bol pápežským legátom korunovaný za kráľa (vyžadoval však titul imperátor). Po dobytí Konštantínopola (dnes Istanbul) 4. križiackou výpravou (1204) a vzniku Latinského cisárstva uzatvoril spojenectvo proti Latinom s novozaloženými útvarmi na území dočasne pokorenej Byzantskej ríše (Epirský despotát, Trapezuntské a Nicejské cisárstvo). Bulhari pod jeho vedením dosiahli významné úspechy, 14. 4. 1205 v bitke pri Adrianopole (dnes Edirne) porazili a zajali latinského cisára Balduina I. Flámskeho a 1207 spustošili Solúnske kráľovstvo (počas jednej z potýčok bol zabitý solúnsky kráľ Bonifác z Montferratu). Kalojan zomrel počas obliehania mesta Solún (prebodnutý v spánku).