Kalocsa
Kalocsa, arcibiskupský palác, 60. roky 18. stor.
Kalocsa [-ča] — mesto v juž. Maďarsku v župe Bács-Kiskun vo Veľkej dunajskej kotline v doline Dunaja; 18-tis. obyvateľov (2010). Priemysel potravinársky. Stredisko významnej poľnohospodárskej oblasti s tradičným pestovaním a spracovaním papriky (prvá zmienka pochádza z 1740), ďalej pestovanie viniča, ovocia, ľanu, konopí a obilia.
Kalocsa patrí k najstarším maďarským mestám, 1002 tam uhorský kráľ Štefan I. zriadil biskupstvo, ktoré bolo 1135 povýšené na arcibiskupstvo (1080 – 1993 arcibiskupstvo Kalocsa-Bács, od 1993 Kalocsa-Kecskemét). V 14. stor. tam bol postavený kamenný hrad (na mieste pôvodného dreveného). R. 1405 získala Kalocsa mestské práva (potvrdené 1409 a 1713). V stredoveku sa vyvíjala ako významné kultúrne centrum, 1529 zničená a nakrátko obsadená Turkami, mnoho obyvateľov ušlo a Kalocsa stratila svoj význam. R. 1541 – 1686 okupovaná Turkami a takmer úplne zničená. Arcibiskupstvo fakticky prestalo existovať, arcibiskupský hrad slúžil ako pevnosť, 1686 bol Turkami vypálený. R. 1701 boli založená mestská farnosť a farská škola, po návrate arcibiskupa (1710) a obnovení činnosti arcibiskupstva sa mesto začalo opäť rozvíjať. V tom období bola postavená väčšina súčasných verejných budov a tlačiareň. R. 1784 zriadil v arcibiskupskom paláci arcibiskup Ádám Patachich (*1717, †1784) knižnicu. Koncom 18. a v 19. stor. postihli mesto prírodné katastrofy (viacero povodní a požiarov). V 2. pol. 20. stor. bolo sídlo viacerých inštitúcií prenesené z Kalocse do Kecskemétu.
Stavebné pamiatky: baroková katedrála (1735 – 70, postavená na mieste staršej zo začiatku 11. stor., románsky prestavanej v 13. stor.), barokový arcibiskupský palác (60. roky 18. stor., na mieste staršieho arcibiskupského hradu zo 14. stor.; audienčná sieň s freskami F. A. Maulbertscha z 1783 – 84; baroková knižnica, ktorá obsahuje okolo 130-tis. kníh, o. i. vzácne rukopisy a inkunábuly), budova barokového kňazského seminára (1757 – 64), barokový stĺp Sv. Trojice (1786) a i. Turistické stredisko s termálnymi kúpeľmi, Výskumný ústav papriky (založený 1917), Múzeum papriky (1977), Múzeum N. Schöffera, ktorý sa tam narodil, astronomické observatórium.