Kalniņš, Alfrēds
Kalniņš [-niňš], Alfrēds (Bruno Jānis), 23. 8. 1879 Cēsis – 23. 12. 1951 Riga — lotyšský hudobný skladateľ, organista, klavirista a zbormajster. Zakladateľ lotyšskej národnej opery. R. 1897 – 1901 študoval kompozíciu a hru na organe na konzervatóriu v Petrohrade. R. 1903 – 11 pôsobil ako organista, zbormajster a koncertný umelec v Pärnu (Estónsko), 1911 – 15 v Liepāji, 1915 – 18 v Tartu (Estónsko), 1919 – 27 v Rige (1925 – 26 riaditeľ Lotyšskej národnej opery). R. 1927 – 33 žil v New Yorku. R. 1933 – 44 organista v Rižskom dóme v Rige, 1944 – 48 rektor Lotyšského štátneho konzervatória (dnes Lotyšská hudobná akadémia J. Vītolu); 1947 profesor.
Jeho hudobná tvorba opierajúca sa o národné tradície a lásku k severskej prírode zahŕňa okolo 900 skladieb, typologicky je blízka hudbe E. H. Griega, S. Palmgrena a Erkkiho Melartina (*1875, †1937). Autor prvej lotyšskej národnej opery Baňuta (Baņuta, 1918 – 19), opery Prebudenie vlasti (Dzimtenes atmoda, 1933), baletu Staburags (1939 – 43), kantát, symfonických básní Moja vlasť (Mana dzimtene, 1906) a Lotyšsko (Latvija, 1919), komorných diel pre organ, klavír, husle a violončelo, ako aj 250 sólových a 170 zborových piesní na verše lotyšských (K. Skalbe; J. Rainis; Jānis Akuraters, *1876, †1937; Vilis Plūdonis, *1874, †1940) i amerických básnikov. Pre zbory upravil viac ako 150 lotyšských ľudových piesní.