Kallab, Jaroslav

Kallab, Jaroslav, 24. 6. 1879 Nové Město na Moravě – 10. 2. 1942 Brno — český právnik, predstaviteľ medzivojnovej právnej vedy. R. 1903 – 13 pôsobil ako sudca, zároveň absolvoval študijné pobyty v Berlíne a Paríži. Od 1913 pôsobil na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, od 1919 profesor trestného práva na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity Brne, 1920 – 21, 1929 – 30 a 1937 – 38 jej dekan, 1927 – 28 rektor univerzity.

Zaoberal sa trestným právom, právnou filozofiou a medzinárodným právom, najmä otázkami kriminality mládeže, ktoré dovtedy neboli riešené (trestné činy mládeže boli posudzované rovnako ako trestné činy dospelých), iniciátor medzinárodnej právnej pomoci mládeži. Spoluautor zákona o trestnom súdnictve nad mládežou (1931), ktorým sa ČSR v tejto oblasti zaradila medzi pokrokové štáty Európy. Podieľal sa aj na príprave návrhu trestného poriadku (1929). Zapájal sa do politického života, 1919 pôsobil ako expert na Parížskej mierovej konferencii, 1925 spoluzakladateľ Národnej strany práce. Jeho filozofickým východiskom bolo odmietanie absolutizácie normativistického pohľadu na právo, čím stál v kontrapozícii voči F. Weyrovi, predstaviteľovi tzv. normatívnej právnej teórie. Právo podľa Kallaba nie je iba normatívnym výtvorom, ale spôsobom konania. Autor príspevku O skutkové podstatě a konkurenci trestních činů v Sborníku věd právních a státních (1911), kníh Zločin a trest: úvahy o základech trestního práva (1915), O smlouvách mírových (1920), O Společnosti národů (1920), Úvod ve studium metod právnických I, II (1920, 1921). Spoluautor hesiel Slovníka veřejného práva československého. (1929 – 48).