Kaljání

Kaljání — historická lokalita v juž. Indii, dnes mesto Basavakalján v severových. časti štátu Karnátaka; 70 000 obyv. (2011). Založené v pol. 11. stor. Sóméšvarom I. (vládol 1042 – 68) z dynastie Západných Čálukjovcov, ktorý do Kaljání preniesol sídlo kráľovstva (preto nazývaní aj Čálukjovci z Kaljání). Počas vlády kráľa Vikramáditju VI. (1076 – 1126) pôsobili v Kaljání významní básnici, učenci a právnici (Bilhana, Kírtivarma, Vidžňánéšvara). R. 1157 ovládol Kaljání a preniesol tam svoje sídlo Bidždžala II. (1156 – 67) z rodu Kalačuriovcov, ktorý ako svojho hlavného ministra vymenoval miestneho rodáka, náboženského a sociálneho reformátora Basavu (aj Basavéšvara, *asi 1105, †1167, na jeho počesť bolo mesto 1956 premenované na Basavakalján). R. 1190 ovládol kalačuriovské územie Bhillama V. (1173 – 92) z dynastie Séunovcov (Jádavov z Dévagiri), ktorý presunul kráľovské sídlo z Kaljání do Dévagiri (dnes Daulatábád). V 14. stor. bolo Kaljání pripojené k Bahmanskému sultanátu (1347 – 1527), od 1549 pod kontrolou sultanátu Bídžápur (1490 – 1686), po jeho rozpade súčasť ríše Veľkých Mogulov (Mughalov) a neskôr kniežacieho štátu Hajdarábad (1724 – 1948). K hlavným historickým pamiatkam mesta patria pozostatky pevnosti a šivaistický chrám zasvätený Basavéšvarovi (obidve z 12. stor.).