Kalixt III.

Kalixt III., vlastným menom Giovanni di Strumi, ? — medzi 1180 – 84 Benevento, Kampánia — protipápež (1168 – 78). Opát kláštora San Fedele di Strumi (dnes súčasť mesta Poppi, sev. od Arezza), prívrženec cisára Fridricha I. Barbarossu a prvého cisárskeho protipápeža Viktora IV. (proti pápežovi Alexandrovi III.), ktorý ho vymenoval za kardinála-biskupa z Albana. Po smrti druhého protipápeža Paschala III. bol zvolený za jeho nástupcu a usídlil sa vo Viterbe, za právoplatného pápeža bol však uznaný len v Ríme, v niektorých častiach Pápežského štátu, v Toskánsku a vo väčšej časti Porýnia. Počas celého pontifikátu bol odkázaný na politickú a finančnú podporu cisára, ku ktorému 1169 a 1173 vyslal aj svojich legátov. Cisár mu síce poskytol finančnú pomoc, viac sa však zaujímal o cirkevné pomery v nemeckých častiach ríše než o jeho politickú podporu v Taliansku. Po víťazstve proticisárskej Lombardskej ligy v bitke pri Legnane (1176) sa Fridrich I. Barbarossa rozhodol uznať z viacerých príčin (získanie podpory niektorých dosiaľ znepriatelených nemeckých kniežat, eliminácia proticisárskeho odporu v sev. Taliansku, možnosť politicky preniknúť až na Sicíliu) za legitímneho pápeža Alexandra III., čo bola aj základná podmienka následnej mierovej zmluvy, resp. prímeria z Benátok (1177). Kalixt však odmietol odstúpiť a z Viterba utiekol až po ofenzíve Alexandra III. a cisárskeho kancelára Kristiána z Mainzu (*asi 1130, †1183). Po viacerých rokovaniach s Alexandrom III. abdikoval (29. 8. 1178) a stal sa rektorom (správcom cirkevných benefícií) v Benevente.