Kalixt II.

Kalixt II., vlastným menom Gui de Bourgogne, ? — 13. alebo 14. 12. 1124 Rím — pápež (1119 – 24). Pochádzal z burgundskej šľachtickej rodiny a bol v príbuzenskom vzťahu s významnými aristokratickými rodmi. R. 1088 sa stal arcibiskupom vo Vienne, počas jeho pôsobenia v úrade, ako aj počas jeho pontifikátu prebiehal boj o investitúru. R. 1112 predsedal koncilu burgundských a francúzskych biskupov vo Vienne, na ktorom bol exkomunikovaný cisár Henrich V., pretože si od pápeža Paschala II. násilím vynútil právo dosádzať do funkcií cirkevných hodnostárov (biskupov a opátov). Paschalov nástupca Gelasius II. (zvolený bez Henrichovho súhlasu) však neuznal cisárovo násilím vynútené právo, začo musel pred hroziacimi útokmi prívržencov Henricha V. utiecť z Ríma a cisár dal zvoliť protipápeža Gregora VIII. (1118). Po náhlej Gelasiovej smrti bol Kalixt zvolený za jeho nástupcu (1119).

Od začiatku pontifikátu sa usiloval o zmier s Henrichom, jeho snaženia však boli neúspešné, preto cisára 1119 na synode v Reimse exkomunikoval a Gregora VIII. dal z Ríma vyhnať. Ďalším rokovaním s Henrichom dosiahol ukončenie boja o investitúru podpísaním Wormského konkordátu (1122), ktorý bol napriek odporu radikálnych cirkevných reformistov potvrdený 1123 na prvom lateránskom koncile. Aj keď Kalixt formálne vychádzal z pôvodných ideálov gregoriánskej obrody cirkevnej hierarchie (dekréty proti simónii, falšovaniu cirkevných dokumentov, laickej správe cirkevných majetkov ap.), v skutočnosti odklonil pápežskú politiku smerom k posilneniu právomocí diecéznych biskupov nad mníšskym duchovenstvom a k vnútrocirkevnej rivalite o výnosné obročia (→ benefícium, význam 3), ktoré bolo jedným z pilierov finančného systému rímskej kúrie v 13. a 14. stor. Koniec Kalixtovho pontifikátu bol poznačený upevňovaním pápežskej moci v Cirkevnom štáte a sprevádzaný početnými malými vzburami, ktoré ho prinútili načas opustiť Rím. Zaslúžil sa o obnovu bojmi zdevastovaného pápežského sídla a jeho infraštruktúry.