Kalixt I.

Kalixt I., sv., asi 155 Rím — 222 tamže, pochovaný v bazilike Santa Maria v Trastevere — pápež (217 – 222). Údaje o jeho živote sa zachovali len v dielach jeho protivníkov – neskoršieho protipápeža Hypolita Rímskeho (Philosophumena) a cirkevného otca a spisovateľa Tertulliana. Pochádzal z kresťanskej rodiny, jeho rodičia boli otroci gréckeho pôvodu. V mladosti bol otrokom u kresťana Karpophora v Ríme, ktorý mu poskytol finančné prostriedky na vykonávanie bankovej činnosti. O zverené peniaze však prišiel, pri pokuse o útek bol chytený, uväznený, neskôr však prepustený. Keď ho Židia obžalovali z porušovania ich náboženských práv, bol odsúdený na nútené práce v baniach na Sardínii, po oslobodení odišiel do Antia. Pápež Zefirín ho povolal späť do Ríma, kde bol vysvätený za diakona a poverený zriadením prvého kresťanského cintorína v katakombách pri Via Appia, ktorý je podľa neho nazvaný (Kalixtove katakomby). Po Zefirínovej smrti bol zvolený za jeho nástupcu, o pontifikát sa však usiloval aj Hypolit Rímsky, ktorý odmietol uznať Kalixtovu voľbu a dal sa skupinou radikálnych stúpencov zvoliť za protipápeža (schizma trvala aj počas pontifikátu pápežov Urbana I. a Ponciána a skončila sa 235 zmierom Hypolita s Ponciánom – obidvaja sa vzdali pápežstva).

Kalixt počas svojho pontifikátu dovolil znova prijať do cirkvi členov exkomunikovaných pre odpadlíctvo alebo pre spáchanie tzv. kapitálnych hriechov (modloslužba, vražda, cudzoložstvo), začo bol kritizovaný. V súvislosti s tým vyzdvihoval význam pokánia pre kresťanov, ktorí sa previnili, ako aj moc cirkvi odpúšťať hriechy. Vylúčil však z cirkvi Sabellia (3. stor.), šíriteľa tzv. sabellianizmu (modalizmu, modalistického monarchianizmu; 262 odsúdeného ako heréza), ktorý kládol prílišný dôraz na jednotu troch osôb vo Sv. Trojici (→ Trojica). Bezvýhradným uznaním platnosti manželstva uzavretého medzi slobodnými občanmi a otrokmi prekonal diskriminačný rímsky zákon v oblasti uzatvárania manželstva (zákaz manželstva medzi otrokom a slobodnou ženou), zakázal však manželstvo medzi príbuznými. Napriek krátkemu pontifikátu (pravdepodobne prepadnutý, mučený a zabitý protikresťanskými rebelmi) je považovaný za jedného z najvýznamnejších pápežov kresťanského staroveku. Jeho prenasledovanie cisárom Alexandrom Severom (vládol 222 – 235) ani podstúpenie mučeníckej smrti (napriek uvedeniu jeho mena v najstaršom martyrológiu rímskej cirkvi Depositio martyrum, asi z 354) historické pramene nedokladajú. Býva zobrazovaný v červenom rúchu s tiarou na hlave v pozadí so studňou, do ktorej bol podľa legendy hodený. Sviatok 14. októbra.