Kalisz

Text hesla

Kalisz [-ľiš] — mesto v Poľsku vo Veľkopoľskom vojvodstve na rieke Prosna (ľavostranný prítok Varty); 107-tis. obyvateľov (2010). Priemyselné, kultúrne a vedeckovýskumné stredisko. Priemysel letecký, strojársky, textilný, odevný, potravinársky, výroba pián.

Vzniklo začiatkom 13. stor. pri hrade (nazývanom po nemecky Kalisch, po latinsky Calisia alebo Kalisia, resp. Calissia) postavenom v 9. stor. na mieste staršej obchodnej osady (niektorí autori ju stotožňujú s osadou Calisia ležiacou na Jantárovej ceste a spomínanou už v 2. stor. n. l. K. Ptolemaiom, preto je Kalisz niekedy považovaný za najstaršie poľské mesto). Okolo 1257 dostalo od veľkopoľského kniežaťa Boleslava Pobožného (*1224 alebo 1227, †1279) mestské výsady na tzv. sliezskom práve a až do 1320 bolo jedným zo sídelných miest kniežatstva, od 1309 vojvodstva (administratívna jednotka Poľského kráľovstva). R. 1343 tam Poľsko s Rádom nemeckých rytierov uzatvorilo Kaliszský mier, ktorý viedol k vzájomnej výmene niekoľkých území (Kujavsko a Dobrzyńsko boli vrátené Poľsku, Pomoransko zostalo pod vplyvom rádu). Od polovice 16. stor. sa v meste usádzali českobratskí exulanti. R. 1706 počas švédsko-poľskej vojny sa neďaleko mesta odohrala významná bitka, v ktorej poľské vojsko utrpelo porážku. V rámci druhého delenia Poľska sa Kalisz stal súčasťou Pruska (1793 – 1806). R. 1807 – 15 bol súčasťou Napoleonom vytvoreného Varšavského kniežatstva. Po porážke ustupujúcej francúzskej armády ruským vojskom pri Kaliszi tam bola 28. 2. 1813 podpísaná Kaliszská dohoda o rusko-pruskom spojenectve proti Francúzsku. Po Viedenskom kongrese (1814 – 15) sa mesto s okolím stalo súčasťou Poľského kráľovstva v rámci Ruského impéria (tzv. Kongresovka). Veľký rozvoj Kalisza nastal v 19. stor. v súvislosti s industrializáciou a mesto bolo výrazne prestavané. Počas 1. svet. vojny (v auguste 1914) bolo po takmer dvojtýždňovom nemeckom delostreleckom útoku silno poškodené. Po skončení vojny sa stalo súčasťou obnoveného Poľska. Počas 2. svet. vojny okupované (do 1945) nacistickým Nemeckom.

Stavebné pamiatky: gotická Katedrála sv. Mikuláša (1253 – 57, barokovo upravená v 17. stor.), františkánsky kláštor s gotickým Kostolom sv. Stanislava biskupa (1257, barokovo upravený, budovy kláštora zo 14. stor.), barokový kláštor bernardínov (1622) s neskororenesančným Kostolom Zvestovania Panny Márie (1607), jezuitský Kostol sv. Vojtecha a Stanislava biskupa (1592 – 97; vo veži 1603 zriadené prvé observatórium v Poľsku), baroková Bazilika Nanebovzatia Panny Márie (1670), drevený barokový Kostol sv. Vojtecha v časti Zawodzie (18. stor.), radnica (1920 – 24), zvyšky mestských hradieb s baštami (14. stor.), most (1825 – 26), v centre verejná a obytná architektúra z 18. – 19. stor., množstvo pamiatok industriálnej architektúry z 19. stor.

Historické múzeum (založené 1907), galérie, filharmónia, divadlo (významné divadelné tradície, stála scéna od 1801).

Zverejnené v marci 2017.

Kalisz [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-07-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kalisz