Kalinka, Joachim

Kalinka, Joachim, 1601 Ružomberok – 17. 6. 1678 Zittau, Sasko, Nemecko — náboženský spisovateľ, učiteľ, evanjelický kňaz a cirkevný predstaviteľ slovenského pôvodu. Pochádzal z rodiny evanjelického kazateľa, po štúdiách pôsobil 1624 – 25 ako učiteľ v Radvani, od 1625 rektor, 1627 diakon v Ružomberku a farár v Hradnej (dnes Súľov-Hradná), 1634 – 36 v Rajci, od 1636 v Ilave (zároveň dvorný kazateľ Ostrožičovcov), od 1646 superintendent, od 1673 farár v Neusalzi (v Sasku, dnes Nowa Sól v Poľsku). Významný predstaviteľ evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, obhajca ortodoxného luteranizmu. Usiloval sa o zjednotenie evanjelických cirkevných zborov v otázkach vierouky a liturgie, ako aj o zjednotenie vnútrocirkevných predpisov (dielo Symmetria legum, 1647), jeho návrhy však neboli prijaté. Napísal Katechizmus (nepodarilo sa ho vydať) a podporoval zakladanie evanjelických škôl.

Po konvertovaní patrónov Ostrožičovcov na katolícku vieru sa jeho postavenie zhoršilo a po odhalení Vešeléniho sprisahania bol 1671 v Bratislave súdený ako údajný prívrženec M. Drábika. R. 1673 bol predvolaný na cirkevný súd v Bratislave 1673 – 74, ktorým bol prinútený vzdať sa náboženských funkcií a (po podpísaní reverzu) odísť do exilu. Autor duchovnej poézie, kázní (napr. Lemma funereum, quod... in obitum Spectabilis et Magnifici Domini Joannis Ostrozith de Ghyletincz, 1637) a duchovných piesní, ktoré boli zaradené do evanjelického kancionála Cithara sanctorum J. Tranovského (napr. pieseň Kdež mám hledat Ježíše na motívy Šalamúnovej Piesne piesní). Zážitky zo súdneho vyšetrovania a väznenia 1671 v Bratislave opísal v rukopisnom latinskom denníku Diarium (1671 – 72), v ktorom zachytil aj historický vývoj protestantizmu v Uhorsku.