Kalchu

Popis ilustrácie

Socha panovníka Aššurnasirpala II., 9. stor. pred n. l., nájdená v archeologickej lokalite v Kalchu 1850, Britské múzeum, Londýn

Text hesla

Kalchu [akkadsky], aj Kalach [akkadsky, hebr.], dnes Nimrud — archeologická lokalita v sev. Iraku neďaleko ústia rieky Veľký Záb do Tigrisu asi 40 km juhových. od mesta Mosul. V staroveku významné mesto v sev. Mezopotámii ležiace južne od Ninive na ceste do Aššuru. Osídlené bolo už v 6. – 5. tisícročí pred n. l. v období chaláfskej kultúry a obejdskej kultúry (→ Tell el-Obejd), potom v 3. – 2. tisícročí pred n. l. V 13. stor. pred n. l. obnovené asýrskym panovníkom Salmanasarom I. V novoasýrskom období okolo 878 pred n. l. preniesol Aššurnasirpal II. sídlo Asýrskej ríše z Aššuru do Kalchu, čím sa mesto stalo metropolou tamojších vládcov až po Asarhaddona (vládol 680 – 669 pred n. l.) okrem obdobia vlády kráľa Sargona II. (721 – 705 pred n. l.), keď bolo sídlo ríše prenesené do Chorsábádu. R. 614 pred n. l. a 612 pred n. l. bolo Kalchu zničené Médmi.

Mesto sa rozprestieralo na ploche 361 ha a bolo obkolesené monumentálnymi hradbami v dĺžke 8 km. Na citadele boli počas archeologického výskumu, ktorý sa začal v polovici 19. stor., objavené viaceré kráľovské paláce z 9. – 7. stor. pred n. l., v severozáp. časti palác kráľa Aššurnasirpala II. (najstarší; pri jeho stavbe boli použité jedny z najstarších známych glazovaných tehál), v juhozáp. časti paláce kráľov Salmanasara III. (vzácne slonovinové rezby z umeleckých dielní), Adad-nárárího III. (vládol 810 – 783 pred n. l.), Tiglatpilesara III., Asarhaddona i Sargona II. a zikkurat, v ktorého blízkosti stál chrám boha Ninurtu a bohyne Šarrat nipchi (kráľovnej slnečného kotúča). Pod juž. krídlom paláca kráľa Aššurnasirpala II. boli 1990 objavené hrobky manželiek kráľov Tiglatpilesara III., Salmanasara V. i Sargona II. s bohatými nálezmi zlatých šperkov, ozdôb, nádob ap. Súkromné miestnosti palácov boli obložené veľkoplošnými alabastrovými platňami zobrazujúcimi činy kráľov počas vojen, poľovačiek či náboženských obradov. Pochádza odtiaľ o. i. Aššurbanipalova stéla (7. stor. pred n. l.). Brány medzi palácmi a chrámami boli vyzdobené monumentálnymi plastikami levov alebo okrídlených býkov s ľudskými hlavami (→ lamassu), významným nálezom je čierny obelisk Salmanasara III. (dnes v Britskom múzeu v Londýne) s vyobrazením izraelského kráľa Jehua a ďalších vazalských vládcov prinášajúcich tribút. V súkromných miestnostiach severozáp. palácov i v jednej studni boli nájdené početné výrobky zo slonoviny (pravdepodobne súčasť nábytku). Celkove na 17 miestach boli v Kalchu objavené archívy s nálezmi záznamov v klinovom písme. Nálezy z Kalchu sa nachádzajú v Britskom múzeu v Londýne, v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku, v Múzeu výtvarného umenia (Museum of Fine Arts) v Bostone, v súkromných zbierkach, ako aj v Irackom národnom múzeu v Bagdade, ktoré však bolo 2003 počas tretej vojny v Perzskom zálive čiastočne vyrabované (viaceré cenné exponáty z Kalchu však boli po 1990 uschované a zachovali sa), počas bojov boli poškodené aj niektoré objekty v Kalchu.

Zverejnené v marci 2017.

Kalchu [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-03-23 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kalchu