Kalábša

Kalábša — obec v juž. Egypte (v starovekej Núbii) na záp. brehu Nílu asi 50 km juž. od Asuánu, v súčasnosti zatopená vodami Násirovho jazera (Asuánskej priehrady), významná archeologická lokalita. V staroveku mesto (grécky Talmis), v ktorom bol na želanie rímskeho cisára Augusta na základoch staršieho chrámu z 18. dynastie a podľa vzoru chrámov z Ptolemaiovského obdobia postavený okolo 30 n. l. jeden z najväčších egyptských chrámov v Núbii. Boli v ňom uctievané božstvá Mandulis (núbijský boh Slnka a plodnosti; podľa neho nazývaný Mandulisov chrám), Usir a Eset. Súčasťami chrámového komplexu obklopeného mohutnými hradbami boli aj malý chrám nazývaný Dom zrodenia a nílometer. Nápisy a dekorácie v chráme však ostali nedokončené. V 6. stor. n. l. bol Mandulisov chrám upravený na kresťanský kostol, neskôr poškodený zemetrasením. Počas záchrannej akcie UNESCO v 60. rokoch 20. stor. bol rozobraný a opätovne postavený asi 40 km severnejšie na ostrove Nová Kalábša (Kalábša al-džadída) v severozápadnej časti Násirovho jazera. Tam boli premiestnené aj ďalšie významné staroegyptské pamiatky z Núbie, napr. z dediny Kertassi ležiacej pôvodne na záp. brehu Nílu tzv. Kiosk z Kertassi (1. – 2. stor. n. l.), skalný chrám z Beit el-Vali, ako aj časti Ptahovho chrámu z obdobia vlády Ramesseho II. z Gerf Husseinu. Pamiatky v Novej Kalábši boli 1979 spolu s ďalšími núbijskými pamiatkami zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.