Kájoni, Ján

Kájoni, Ján, aj Ioan Căianu, Ioannes Caioni, Joannes Kajoni, Joan Kaioni, János Kájoni, asi 8. 3. 1629 Kiskájon, Sedmohradsko, dnes Căianu Mic, judeţ Bistriţa-Năsăud, Rumunsko – 25. 4. 1687 Szárhegy, Sedmohradsko, dnes Lăzarea, judeţ Harghita, Rumunsko — rumunský organista a organár, skladateľ, hudobný teoretik a kníhtlačiar, člen františkánskeho rádu. Študoval teológiu okrem iného aj na území dnešného Slovenska (1655 vysvätený za kňaza v Trnave), kde sa oboznámil s novými prúdmi hudobného baroka, neskôr pôsobil v kláštoroch na území dnešného Rumunska. Autor a spoluautor troch významných, dodnes zachovaných rukopisných hudobnohistorických prameňov, z ktorých najvýznamnejší a najrozsiahlejší je Kájoniho kódex (Codex Caionii, 1634 – 71, prvú časť zostavil 1634 – 52 Mátiás Seregély, druhú časť 1652 – 71 Kájoni; od konca 2. svet. vojny považovaný za stratený, objavený 1988 v kláštore v meste Lăzarea) obsahujúci 346 sakrálnych i profánnych skladieb rôznych autorov najmä talianskej a nemeckej proveniencie (33 je uvedených menovite, ostatní sú anonymní) zapísaných novou nemeckou organovou tabulatúrnou notáciou, a to viachlasné úpravy duchovných piesní, polyfonických omší, magnifikátov a motet (o. i. zápis skladby J. Šimbrackého, zápisy skladieb hudobníka spišského pôvodu Jána Spielenbergera, *1636, †1684) i svetské skladby, napr. úpravy tancov (aj ľudových, o. i. jeden z najstarších zápisov lopatkového tanca dodnes známeho aj v ľudovej tradícii na Slovensku). R. 1994 bol kódex vydaný v modernej notovej edícii. Rukopisný zborník Organo Missale (1667) vytvorený pre františkánsky konvent minoritov v sedmohradskom meste Mikháza (dnes Călugăreni v judeţi Mureş, Rumunsko) obsahuje duchovné skladby (omše, litánie, antifóny), aj Kájoniho vlastné kompozície, zborník Sacri Concentus (1669) diela rôznych autorov.